9So/8/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: G. Q., nar. XY, bytom F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. októbra 2014, č.k. 25Sd/298/2013-35, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. októbra 2014, č.k. 25Sd/298/2013-35, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo 16. októbra 2014, č.k. 25Sd/298/2013-35, potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013-BA z 22. júla 2013 a odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA z 22. júla 2013. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutým rozhodnutím č. 4380-7/2013-BA z 22. júla 2013 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 10. marca 1988, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 08. augusta 2013. Rozhodnutím č. 4380- 8/2013-BA z 22. júla 2013 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo 16. júla 1991 podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú rentu. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 29. júla 2013. Navrhovateľ podal opravný prostriedok proti obom rozhodnutiam na poštovú prepravu 03. septembra 2013.

Krajský súd svoj rozsudok v časti, v ktorej potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013- BA z 22. júla 2013 odôvodnil tým, že dôvod na opätovné posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti poškodeného (navrhovateľa) nie je daný, najmä vzhľadom k tomu, že odporkyňa právoplatne rozhodla onároku na úrazovú rentu potom, čo poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Taktiež posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k doterajšej činnosti podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nie je možné, nakoľko poškodený už nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť a navyše nespĺňa zákonnú definíciu poškodeného podľa § 83 zákona o sociálnom poistení. Od XY navrhovateľ poberá starobný dôchodok, preto v zmysle § 89a zákona o sociálnom poistení týmto dňom mu zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože dovŕšil dôchodkový vek. Odmietnutie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA z 22. júla 2013 krajský súd odôvodnil zmeškaním zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v časti, v ktorej krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013-BA, odvolal navrhovateľ. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže posudkový lekár odporkyne sa ani raz nezaoberal ním predloženými dôkazmi - lekárskymi správami a posudkami.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dopĺňa:

Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení mužovi, ktorý v období od 01. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

Z administratívneho spisu odporkyne má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ 28. mája 2013 požiadal odporkyňu o priznanie úrazovej renty z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 10. marca 1988. Rozhodnutím č. 4380-7/2013- BA z 22. júla 2013 mu nebol priznaný nárok na úrazovú rentu.

Úrazová renta je jednou z peňažných dávok úrazového poistenia, ktorej cieľom je zmierniť pokles zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j.činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Účelom priznania úrazovej renty nie je nahrádzať nemajetkovú ujmu, bolesť, či sťaženie spoločenského uplatnenia, ale kompenzovať zníženú pracovnú schopnosť a s tým súvisiacu nižšiu mzdu u zamestnanca. Zákon teda predpokladá, že úrazová renta bude priznávaná len ekonomicky aktívnym osobám.

Pre vznik nároku podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné kumulatívne splnenie týchto podmienok: poškodený utrpel pracovný úraz alebo trpí chorobou z povolania, má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a zároveň nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Ak osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo trpí chorobou z povolania, nespĺňa uvedené predpoklady, nemôže jej byť priznaná úrazová renta.

Navrhovateľ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď posudkový lekár odporkyne sa nezaoberal ním predloženými lekárskymi správami. V súvislosti s uvedeným však odvolací súd dospel k záveru, že rozsah skúmania zdravotného stavu navrhovateľa nemá na dané rozhodnutie žiaden vplyv. Navrhovateľ totiž nespĺňa poslednú podmienku pre priznanie nároku na úrazovú rentu, keďže pred rozhodnutím odporkyne, ako aj pred podaním žiadosti o priznanie úrazovej renty dovŕšil dôchodkový vek.

Navrhovateľ sa narodil XY, šesťdesiat rokov života dovŕšil XY a vzťahuje sa naňho ustanovenie § 65 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Keďže dovŕšil dôchodkový vek XY, nespĺňa predpoklady vymedzené ustanovením § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nie je možné priznať mu nárok na úrazovú rentu.

Námietky navrhovateľa, že odporkyňa, ako aj prvostupňový súd, nezistili dostatočne skutkový stav veci, nie sú dôvodné.

Odvolací súd zároveň pripomína, že navrhovateľ v skutočnosti opakovanou žiadosťou (zo dňa 28.05.2013) žiadal priznať nárok na úrazovú rentu, o ktorej žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/133/2009 dňa 25. novembra 2010 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. decembra 2010), ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (č.k. 25 Sd/267/2008-54 z 25. júna 2009), o potvrdení rozhodnutia sociálnej poisťovni č. 222-53/2008 z 8. januára 2008 o nepriznaní nároku na úrazovú rentu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom z 10. marca 1988.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vo vymedzenom rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.