Najvyšší súd
9So/77/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie
Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: I. K. bytom B. H.H. zastúpeného JUDr. Jurajom
Füzerom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. marca 2012, č. k. 4Sd/30/2011
- 64, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 5. marca 2012, č. k. 4Sd/30/2011 - 64, p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 5. marca 2012, č. k. 4Sd/30/2011 - 64, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. z 29. júna 2011, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 29. apríla 2011, pretože nespĺňa podmienky
uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988
Zb.“).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že
navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol, lebo nezískal potrebných 15 rokov
zamestnania v I. pracovnej kategórii podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. v zamestnaní
zaradenom do I. zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie, odpracoval iba 11 rokov a 359 dní.
Krajský súd dospel k záveru, že zamestnanie strelmajstra vykonávané navrhovateľom u zamestnávateľa Cestné stavby, a.s., závod 01 Košice bolo zaradené do II. pracovnej kategórie v súlade s príslušným rezortným zoznamom, keďže na navrhovateľa sa nevzťahoval ním predložený rezortný zoznam vydaný úpravou Ministerstva stavebníctva SSR č. 95
z 1. apríla 1985. Navrhovateľovi nevznikol ani nárok na starobný dôchodok podľa § 174
zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo do 31. decembra 1999.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že jeho
zamestnanie, ktoré vykonával v rokoch 1985 až 1988 u zamestnávateľa Cestné stavby, n. p.
Košice, bolo na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nesprávne vykázané
v II. pracovnej kategórii. Správne malo byť zaradené do I. pracovnej kategórie podľa
rezortného zoznamu Ministerstva stavebníctva SSR, keďže Cestné stavby, n. p. Košice ako stavebná organizácia riadená národným výborom boli organizáciou, na ktorú sa vzťahoval
predpis Ministerstva stavebníctva a nie Ministerstva vnútra. Súd prvého stupňa nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na preukázanie doby vykonávania práce v I. pracovnej kategórii na pozícii strelmajster 020401 IA a nezaoberal sa ani tvrdením navrhovateľa, že ním
vykonávaná práca zodpovedala pozícii robotník povrchovej ťažby 02 100 01 IB. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ
v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu
ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že evidenčnými listami dôchodkového
zabezpečenia vystavenými zamestnávateľom navrhovateľa Cestné stavby, a.s. závod 01 Košice je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v období od 03.januára 1983
do 30. novembra 1999 vykonával povolanie strelmajster zaradené do II. pracovnej kategórie
pod číselným označením 02 14 01/2 a z toho dôvodu mu uvedenú dobu hodnotila v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ uvedené evidenčné listy každý kalendárny rok
vlastnoručne podpísal, takže mal vedomosť o zaradení povolania strelmajstra do II. pracovnej
kategórie. Súčasne odporkyňa poukázala na vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.decembra 2011, kde uviedol, že v danom období bol stále zaradený ako strelmajster a na
uvedenej pozícii pracovali štyria strelmajstri a všetci jeho spolupracovníci majú zamestnanie
zaradené do II. pracovnej kategórie. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol,
pretože nesplnil podmienky stanovené príslušnými právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku
na starobný dôchodok.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol od 7. januára 1971 do 31.decembra 1982 (11 rokov a 359 dní) zamestnaný v baníctve v zamestnaní zaradenom
v tzv., zvlášť zvýhodnenej I. AA kategórii.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra
1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II.
pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria
zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne
rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich
pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo
v ťažkých chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením
pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri
obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných
procesoch s rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých
možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly,
keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické
spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a
živca, pri formovaní
žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto
zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 21 ods. 1 občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v
§ 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b) až h), najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. i) až l).
Podľa § 174 ods.1 zákona č.100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom
2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má
po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe
I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe
I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe
I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona č.100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú
i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Navrhovateľ pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č.100/1988 Zb. u zamestnávateľa OKD, a.s., Důl Darkov,
od 7. januára 1971 do 31.decembra 1982, teda 11 rokov a 359 dní.
Od 3. januára 1983 do 30. novembra 1999 navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa
Cestné stavby a. s., závod 01 Košice, z toho od 3. januára 1983 do 31.decembra 1990
a od 1.januára 1992 do 30. novembra 1999 vykonával činnosť strelmajstra, zaradenú do II.
pracovnej kategórie, zvyšok zamestnania odpracoval v III. pracovnej kategórii. Nebol teda zamestnaný potrebnú dobu pre vznik nároku na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia 55.roku
veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb.
Keďže zamestnanie navrhovateľa, uvedené v § 14 ods. 2 písm. a) netrvalo k 31. decembru 1999 (takéto zamestnanie vykonával do 31.decembra 1982), nevznikol mu
ani nárok na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.
Navrhovateľ namietal, že v rokoch 1985 až 1988 vykonával práce zodpovedajúce zamestnaniu zaradenému v rezortnom zozname do I. pracovnej kategórie, ktoré však nemal
vykázané v listoch dôchodkového zabezpečenia. Pri riadnom započítaní tejto doby by podmienku 15 rokov zamestnania v I. zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii splnil.
Nesúhlasil so zaradením jeho vykonávanej činnosti do II. pracovnej kategórie
podľa rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaného
Ministerstvom vnútra SSR. Podľa jeho názoru mal zamestnávateľ Cestné stavby, a.s. Košice
použiť rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie Ministerstva stavebníctva SSR.
Rezortné zoznamy vydávali po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí príslušné ústredné orgány (ministerstvá), v odboroch pôsobnosti ktorých sa
vykonávajú práce odôvodňujúce zaradenie zamestnaní do preferovaných kategórií (§ 17
zákona č.100/1988 Zb.).
Ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom zozname
zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia
(§ 18 ods.10 zákona č.100/1988 Zb.).
Zamestnávateľ Cestné stavby, a.s. Košice je právnym nástupcom pôvodného
národného podniku, resp. štátneho podniku Cestné stavby. Košice, závod 01. Tento
zamestnávateľ podľa vyznačenia na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia (ELDZ) patril do pôsobnosti Ministerstva vnútra a v žiadnom prípade nemohol použiť iný rezortný
zoznam, iba rezortný zoznam Ministerstva vnútra a podľa rezortného zoznamu tohto
ministerstva patrí zamestnanie navrhovateľa do II. pracovnej kategórie. Zaraďovanie zvýhodnených pracovných kategórií bolo možné len podľa rezortného zoznamu príslušného
rezortu, pod ktorý zamestnávateľ patril, použitie rezortného zoznamu iného rezortu nebolo
prípustné.
Zaradenie zamestnania navrhovateľa v spornom období do I. pracovnej kategórie
podľa rezortného zoznamu Ministerstva stavebníctva, do ktorého pôsobnosti jeho
zamestnávateľ nepatril, preto nie je možné.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby jeho zamestnanie bolo zaradené do I.A kategórie pod číselným kódom 020401IA, pod
uvedeným číselným kódom je v nepoužiteľnom rezortnom zozname Ministerstva stavebníctva
uvedená činnosť pod zemou v hlbinných baniach. Pod číselným kódom 023901IB je v uvedenom rezortnom zozname popis činnosti pri ťažbe určených nerastov v povrchových
lomoch, avšak toto zaradenie sa netýka ťažby andezitu Pokiaľ ide vekovú hranicu 58 rokov,
uvedenú na str.73 tohto zoznamu, tá sa týka len určených povrchových lomov, medzi ktorými
nie je uvedený lom Brehová, kde navrhovateľ pracoval.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav veci a jej rozhodnutie považoval za zákonné a preto rozsudok Krajského
súdu v Bratislave podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa §224 ods. 1 v spojení s §250l
ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ
v odvolacom konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová