UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. V. L., bytom A. XX, K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2013, č. k. 8Sd/76/2013-9, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2013, č. k. 8Sd/76/2013-9, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd odmietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.januára 2013 o zamietnutí jej žiadosti o vdovský dôchodok a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka žiadala, aby odporkyňa stanovila výšku zvyšnej sumy dlžného poistného a spôsob a miesto, kde môže túto sumu uhradiť. Keďže rozhodovanie o poistnom nepatrí podľa § 8, § 246 a § 246b ods. 2 O.s.p. do právomoci súdov, konanie podľa § 250p O.s.p. zastavil. Poukázal pritom na ustanovenie § 158 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého o poistnom na dôchodkové poistenie rozhoduje v danom prípade v prvom stupni pobočka Sociálnej poisťovne, nie ústredie. Navrhovateľka proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že podľa § 219 ods. 1 zákona o sociálnom poistení o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústredia podľa § 178 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o nároku na dôchodkovú dávku rozhoduje súd. Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Súčasne poukázala na predchádzajúci spor vo veci vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Sd 57/2006 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/113/2010, ktorým boli identické rozhodnutia odporkyne potvrdené a z toho dôvodu ide o vec rozsúdenú - res iudicata. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že opravným prostriedkom z 21. februára 2013 (č. l. 2) sanavrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne z 28. januára 2013 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o vdovský dôchodok z 23. novembra 2012 z dôvodu, že jej manžel nezískal ku dňu smrti, t. j. do 16. decembra 2004, potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a preto neboli splnené podmienky nároku na vdovský dôchodok. Navrhovateľka žiadala o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia a v súvislosti s odôvodnením tohto rozhodnutia žiadala o umožnenie doplatiť dlžné poistné a stanovenie výšky zvyšnej sumy dlžného poistného. K podaniu pripojila potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 20. novembra 2011, ako aj rozhodnutie odporkyne z 28. januára 2013 o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok z 23. novembra 2012. Napriek skutočnosti, že navrhovateľka vo svojom podaní žiadala, aby jej odporkyňa stanovila aj zvyšnú sumu dlžného poistného, odvolací súd nemohol akceptovať záver krajského súdu, že vec nepatrí do právomoci súdu. Z obsahu návrhu a z pripojených dokladov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sa domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne 28.januára 2013 číslo XXX X X X X X X X X, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť vdovský dôchodok. Súčasne sa domáha, aby odporkyňa prijala platbu dlžného poistného, ktorú pobočka odmieta prijať. V súlade s § 250p O.s.p. mohol súd návrh odmietnuť len vtedy, ak by sa napadalo rozhodnutie, ktoré preskúmaniu súdom nepodlieha. V danej veci však navrhovateľka svojím návrhom z 21.februára 2013 žiadala o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým bolo rozhodnuté o jej žiadosti o vdovský dôchodok a o ktorom rozhoduje súd (§ 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).
Podľa názoru odvolacieho súdu je z obsahu návrhu dostatočne zrejmé, že navrhovateľka napáda rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vdovský dôchodok. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nesprávny názor odporkyne, že v danej veci ide o vec rozsúdenú - res iudicata. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 6Sd/57/2006 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7So/113/2010 boli preskúmavané rozhodnutia, ktorými odporkyňa rozhodovala o predchádzajúcej žiadostiach navrhovateľky o vdovský dôchodok. Keďže predmetom týchto konaní nebolo rozhodnutie odporkyne z 28. januára 2013 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o vdovský dôchodok z 23. novembra 2012, nemôže ísť o res iudicata (t. j. vec právoplatne rozsúdenú). Vzhľadom na uvedené bol záver krajského súdu, že sú tu prekážky, ktoré bránia postupu konania, nesprávny. Odvolací súd z toho dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodnutie odporkyne preskúma a vysporiada sa aj s otázkou, či dlžné poistné navrhovateľka poukázala, resp. vyhodnotí, či v časti návrhu nejde o návrh na konanie proti nečinnosti správneho orgánu a na ten účel vykoná potrebné úkony. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.