9So/73/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. W., bytom P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sd/446/2005-208 z 15.marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 15. marca 2012, č. k. 18Sd/446/2005-208, p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. marca 2012, č. k. 18Sd/446/2005-208 podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovil navrhovateľke opatrovníka v osobe jej manžela Y. W., bytom P.. Z odôvodnenia jeho uznesenia vyplýva, že navrhovateľka trpí vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré sú aj opakovaným dôvodom jej neúčasti na nariadených pojednávaniach Navrhovateľka proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie a namietala, že jej bol ako poberateľke invalidného dôchodku priznaný starobný dôchodok a nesúhlasila s ustanovením jej manžela za opatrovníka, ani nikoho iného z dôvodu, že vec je taká zamotaná, že by sa z nej nikto nevymotal. Odvolanie podpísal aj ustanovený opatrovník s tým, že súhlasí s jeho obsahom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že podaním z 20. apríla 2004 sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí odporkyne o jej invalidnom dôchodku. V ďalších podaniach, doručených súdu, uvádzala priebeh poberania invalidného resp. čiastočného invalidného dôchodku s tým, že jej odporkyňa vždy krivdila a keďže predpokladala, že priznaním starobného dôchodku sa jej situácia zlepší, preto požiadala o jeho priznanie. Odporkyňa jej však priznala starobný dôchodok od 27. novembra 2002 len v sume 3698 Sk mesačne, hoci žiadala, aby jej bol priznaný taký starobný dôchodok, aký jej patrí v sume cca 7000 Sk mesačne. Treba uviesť, že v danej veci už Krajský súd v Trenčíne uznesením z 2. februára 2011, č. k. 18Sd/446/2005-182 zastavil konanie o invalidnom dôchodku navrhovateľky z dôvodu späťvzatia návrhu, na základe odvolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie krajskéhosúdu uznesením z 28. septembra 2011, sp. zn. 9So/47/2011 zrušil z dôvodu, že podanie navrhovateľky, ktoré vyplynulo z nesprávneho predvolania na výsluch vo veci predčasného starobného dôchodku nemožno považovať za jednoznačný prejav vôle navrhovateľky vziať späť v plnom rozsahu jej opravný prostriedok vo veci invalidného dôchodku. Súčasne najvyšší súd poukázal na nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky s poukazom na zváženie postupu podľa § 29 ods. 2 OSP a zistenia, čoho sa navrhovateľka konkrétne domáha. Krajský súd v priebehu konania zistil, že navrhovateľka nie je schopná svoje veci zariaďovať sama, preto jej pre dané konanie ustanovil opatrovníka jej manžela Y. W., a to vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Y. W. v celom konaní neodmietol výkon funkcie opatrovníka pre konanie. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa považoval za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky, rovnako fyzický, ktorý spôsobuje, že nie je schopná sa dostaviť na pojednávanie súdu, tak aj psychický, vzhľadom na psychické ochorenie, ktorým dlhodobo trpí, a ktorý má za následok, že jej podania sú zmätočné, nezrozumiteľné a nie je možné zistiť, ktoré konkrétne rozhodnutie odporkyne má súd preskúmať, odôvodňuje ustanovenie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP. Krajský súd preto nepochybil, keď navrhovateľke v súlade s § 29 ods. 6 OSP ustanovil za opatrovníka manžela, ktorý sa o prebiehajúce konanie (ako vyplýva z obsahu spisu) aj sám zaujímal a výkon tejto funkcie neodmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.