ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: J.N. Š., bytom XXX XX T., Y. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2017, č. k. 44Sd/44/2016-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2017, č. k. 44Sd/44/2016-38 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 13. apríla 2017, č. k. 44Sd/44/2016-38, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X. - I. zo dňa 02. mája 2016 a zmenové rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. septembra 2016, ktorými podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bol navrhovateľke od 02. marca 2016 priznaný starobný dôchodok vo výške 293,90 eur mesačne.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky vychádzala z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu jej rozhodnutia z 02. mája 2016 a po zapracovaní zmien za dobu od 07. júna 1999 do 31. júla 2003 vykonaných v dôsledku zaslaného opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia od jej zamestnávateľa Dunajtextil, s. r. o., Vydrany, aj prílohu zmenového rozhodnutia z 20. septembra 2016. K námietkam navrhovateľky uviedol, že ide o námietky nekonkrétne, nakoľko navrhovateľka namietala len to, že určený starobný dôchodok sa jej zdá byť nízky, no neuviedla v čom mala odporkyňa pri výpočte pochybiť. Dospel preto k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou nie je dôvodné.
Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie navrhovateľka. Argumentovala, že vychovala 4 deti a v čase ich chorôb sa o ne sama starala a aj preto vymeškávala z práce. Následne u nej prepuklo ochorenie,ktorým trpí do dnes a v roku 2003 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a cca 9 rokov bola vedená na úrade práce. V roku 2005 ovdovela, pričom ešte 2 jej deti chodili do školy. Je presvedčená, že odporkyňa nepoužila rovnaké paragrafy, ako u ľudí, ktorí nepracovali a majú vyššie dôchodky. Žiadala preto rozsudok krajského súdu zrušiť alebo zmeniť.
Odporkyňa nepovažovala odvolanie navrhovateľky za opodstatnené a navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Konanie o návrhu navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (o opravnom prostriedku) podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo začaté pred 01.07.2016, preto v súlade s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok sa toto konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku z 02. mája 2016 v znení zmenového rozhodnutia z 20. septembra 2016, pričom navrhovateľka sa domáhala priznania vyššej sumy starobného dôchodku.
V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek dňa XX. marca XXXX, ani to, že od 25. júna 2003 bola poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku podľa § 37 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a od 29. júla 2009 jej bol priznaný (plný) invalidný dôchodok. Rovnako nebolo sporné, že od 25. júna 2005 bol navrhovateľke priznaný aj vdovský dôchodok.
Tak ako správne konštatoval už krajský súd, navrhovateľka nespochybňovala údaje o období jej dôchodkového poistenia, o vymeriavacom základe rozhodujúceho obdobia ani o osobnom mzdovom bode či o počte dní rozhodujúceho obdobia ako vyplývajú z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou zmenového rozhodnutia odporkyne z 20. septembra 2016.
Navrhovateľka sa však cítila byť poškodená tým, že suma dôchodku, ktorá jej bola vypočítaná nepostačuje jej potrebám. Diskrimináciu videla tiež v tom, že poctivo pracovala a tí, ktorí nepracovali, majú vyšší dôchodok než ona.
Navrhovateľka však v konaní jednak neuviedla a ani nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že odporkyňa pri výpočte jej starobného dôchodku pochybila, resp. že v procese výpočtu činiteľov rozhodujúcich pre výšku jej starobného dôchodku nevychádzala z údajov vyplývajúcich z administratívneho spisu, či nepostupovala v súlade so zákonom.
Na skutočnosti uvádzané navrhovateľkou spočívajúce v potrebe vynakladania zvýšenej starostlivosti o chorľavé deti, zdravotný stav samotnej navrhovateľky a ani jej subjektívne presvedčenie, že nepracujúci poberajú vyšší dôchodok než ona, nemohol prihliadnuť ani odvolací súd, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie odporkyni neumožňuje, aby zákonom ustanoveným postupom vypočítaný starobný dôchodok navýšila z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou.
Z preskúmavaného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky zhodnotila na základe evidenčného materiálu založeného v administratívnom spise v súlade so zákonom. Svoj postup dostatočne, teda logicky a zákonne odôvodnila aj s poukazom na konkrétne ustanovenia dotknutých právnych predpisov.
Krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne potvrdil, a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.