ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: N. L., bytom C. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zníženie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23.11.2016, č. k. 21Sd/39/2016-34, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 23. novembra 2016, č. k. 21Sd/39/2016-34 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom z 23.11.2016, č. k. 21Sd/39/2016-34, krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2016, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) od 12.03.2016 znížila invalidný dôchodok navrhovateľky na 208,90 € mesačne z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, keď jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej, ktorá bola 75 % bola určená na 70 % od 14.01.2016. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vypočul navrhovateľku a pri svojom rozhodovaní vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky (Galanta) a ústredia Sociálnej poisťovne. Podľa týchto posudkov rozhodujúce zdravotné postihnutie (kapitola XV-choroby pohybového a podporného aparátu, oddiel A-zápalová polyartopatia, bod 1 infekčná artopatia, písmeno c/, ťažké formy, trvalé aktívne - 60 % zvýšená (pôvodne 75 %) o 10 % za iné zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 zsp, pre ktoré bola navrhovateľka uznaná invalidnou pre 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“) je toho času podľa výsledkov vyšetrení bez zápalovej aktivity, a preto rozhodujúce zdravotné postihnutie, s poklesom výkonu podmieňuje naďalej mieru poklesu len 60 % podľa uvedenej kapitoly. Ostatné zdravotné postihnutia odôvodňujú zvýšenie miery poklesu o 10 %. Krajský súd dospel k záveru, že miera poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť bola určená v súlade so zákonom a nebola spochybnená. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Rozsudok krajského súdu navrhovateľka napadla včas podaným odvolaním. Namietla nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu na základe výsledku vyšetrenia u lekára v danej chvíli, poukázala na zvýšené hodnoty zápalovej aktivity organizmu. Nevie sa pre zlý zdravotný stav zamestnať a z dôchodku v sume 208,90 € mesačne nedokáže vyžiť.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistenia záverov prijatých v konaní.
Konanie o návrhu navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporkyne (o opravnom prostriedku) podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku bolo začaté pred 01.07.2016, preto v súlade s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok sa toto konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 250ja OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Podľa § 70 ods. 1 zsp poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zsp poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zsp).
Podľa § 71 ods. 4 zsp pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrenia ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Zo spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou pre 60 % mieru poklesu od 07.12.2009 a od tohto dňa jej bol priznaný invalidný dôchodok, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené artropatia a iné choroby kĺbov (kap. XV, oddiel A, položka 1, písm. c/ prílohy č. 4 zsp). S tým istým hodnotením rozhodujúceho zdravotného postihnutia bola uznaná naďalej invalidnou pre 60 % mieru poklesu aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 21.01.2011, kedy bol súčasne určený termín ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky na december 2013. Bola teda predpokladaná zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona). Medzitým absolvovala ďalšiu kontrolu dňa 16.02.2012 s totožným výsledkom a kontrolný termín bol určený na február 2015. Z lekárskej správy zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že na žiadosť navrhovateľky bol prehodnotený jej zdravotný stav, keďže dňa 18.10.2013 bola operovaná pre vyklenutie medzistavcovej platničky v oblasti driekovej chrbtice. Od uvedeného dňa bola miera poklesu zmenená zo 60 % na 75 % a rozhodujúce postihnutie bolo určené podľa kap. XV, oddiel E (dorzopatia), položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písm. c/ s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a pre iné zdravotné ťažkosti (seropozitívna reumatoidná artritída) jej percentá neboli určené. Kontrolný deň bol určený na november 2015. Z lekárskych nálezov zo dňa 14.01.2016, 14.04.2016 a 12.05.2016vyplýva, že u navrhovateľky sa stav súvisiaci s chrbticou po viac ako dvoch rokoch po operácii stabilizoval, predložené lekárske nálezy boli zohľadnené a v čase posudzovania neboli zistené vyššie zápalové aktivity. Na základe uvedeného bola potom určená aj miera poklesu.
Navrhovateľke sa doporučuje na trhu práce si nájsť pracovné zaradenie, a to v prostredí bez fyzickej námahy, predklonu a prievanu, primerané veku a vzdelaniu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na určenie miery poklesu nie je rozhodujúci subjektívny pocit poistenca o neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podstatné sú výsledky komplexných funkčných vyšetrení. Zákon neumožňuje prihliadnuť ani na nedostatok pracovných príležitostí, ani na finančnú situáciu poistenca (§ 71 ods. 4 zsp).
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že u navrhovateľky bola opakovanými vyšetreniami preukázaná naďalej vysoká zápalová aktivita súvisiaca s chronickým reumatickým ochorením postihujúcim kĺby aj pľúcneho tkaniva na základe nálezov v čase posudzovania vyhotovenými.
Pokiaľ posudkoví lekári na tom základe zhodne určili mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % (pri možnom rozpätí 60 až 80 %) plus 10 %, určili ju v súlade so zákonnými kritériami, pričom zohľadnili aj ostatné zdravotné postihnutia. Navrhovateľka tieto závery nespochybnila žiadnymi lekárskymi nálezmi. Nepochybil preto krajský súd, keď rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepreukázala zhoršenie jej zdravotného stavu novšími lekárskymi správami. Aj odvolací súd preto dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov sú úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o zlepšení zdravotného stavu a znížení miery poklesu na 70 %.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 OSP.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 2501 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP a navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni trovy konania nepatria zo zákona.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku, a to i spätne.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.