Najvyšší súd

9So/63/2012

Slovenskej   republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. R.   B. bytom L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný

dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. marca

2012, č. k. 8Sd/87/2010-25,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

zo 6. marca 2012, č. k. 8Sd/87/2010-25,   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 6. marca 2012, č. k. 8Sd/87/2010-25, potvrdil rozhodnutie

odporkyne číslo X. zo 16. augusta 2010, ktorým podľa § 293aa   a § 273 ods. 5 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 27. februára

2006.

Krajský súd zistil, že navrhovateľovi ako poberateľovi výsluhového dôchodku

priznaného Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky od 1. januára 2003 podľa zákona  

č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), bolo

pre nárok na tento dôchodok zhodnotené obdobie výkonu základnej vojenskej služby  

od 30. októbra 1958 do 24. novembra 1960 a obdobie výkonu služobného pomeru colníka  

od 15. septembra 1966   do 31. decembra 2002, čo spolu predstavuje 38 rokov a 134 dní.

Dospel k záveru, že k   27.februáru 2006 navrhovateľ nezískal najmenej 10 rokov

dôchodkového poistenia (získal len 8 rokov a 350 dní dôchodkového poistenia), čím nesplnil

podmienku 10 rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa

§   293aa a § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto krajský súd dospel k záveru, že

odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla v súlade  

so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že

odporkyňa mu odmieta zhodnotiť obdobie v rozsahu 8 rokov a 134 dní, ktoré nebolo

zohľadnené pre výpočet výsluhového dôchodku, keďže pre výšku výsluhového dôchodku

podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je možné hodnotiť maximálne 30 rokov.   Namietal, že

obdobie 8 rokov a 134 dní, ktoré neboli použité pri výsluhovom dôchodku mu zostali

nezhodnotené, aj napriek tomu, že bolo za ne uhradené poistné.   Z uvedených dôvodov

žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a súčasne aby zrušil aj rozhodnutie

odporkyne zo dňa 16. augusta 2010 číslo X. 0 a vec jej vráti na nové konanie a rozhodnutie

tak, že roky za ktoré bolo dôchodkové poistenia uhradené a ktoré neboli zhodnotené vo 2   9So/63/2012

výsluhovom dôchodku, zhodnotí na účely starobného dôchodku tak, ako to požaduje

navrhovateľ.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ

v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), dospejúc k záveru, že   rozsudok krajského

súdu je potrebné zrušiť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje  

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.  

Porušením tejto povinnosti sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného

prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je

preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal. Jeho

rozhodnutie je nepreskúmateľné   pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia sa

krajský súd totiž vôbec nevysporiadal s námietkami navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1  

písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa s dôvodnosťou

požiadavky navrhovateľa na započítanie doby 8 rokov a 134 dní (ktorá mu nebola hodnotená

na účely výsluhového dôchodku) do doby potrebnej pre vznik nároku na starobný dôchodok

podľa zákona č.461/2003 Z.z. po zohľadnení vyjadrenia odporkyne a odôvodní, či prečo takú

požiadavku navrhovateľa považuje za dôvodnú.

3   9So/63/2012

V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania

odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29.mája 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová