9So/59/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, G. X, G., t. č. B. L., I. O. XX, L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.04.2016 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/8/2016-41 zo dňa 28.02.2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/8/2016- 41 zo dňa 28.02.2017 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/8/2016- 41 zo dňa 28.02.2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.04.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne"), ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 15.02.2016 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice zo dňa 15.02.2016 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ bol vypočutý dožiadaným súdom dňa 12.12.2016, kde uviedol, že trpí stredne ťažkou astmou, poruchou sluchu, má problémy so spánkom. Posudková komisia mu uviedla inú diagnózu - ľahkú astmu, čo je hlavným dôvodom podania opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Od posledného posúdenia došlo k zhoršeniu jeho stavu, má sťažené dýchanie, nepočuje dobre na ľavé ucho, o čom zaslal správu do Nitry. Okrem toho má poruchu správania.Novými lekárskymi správami nedisponuje. Odporkyňa sa nezúčastnila na pojednávaní, vo veci podala písomné vyjadrenie zo dňa 25.07.2016, v ktorom uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovými lekármi pobočky i ústredia, pričom obidvaja posudkoví lekári mu stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 15 %, čím nebola splnená podmienka zakladajúca nárok na invalidný dôchodok. Zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice dňa 15.02.2016, ktorý vykonal vlastné vyšetrenie navrhovateľa a oboznámil sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení, a to lekárskym nálezom všeobecného lekára zo dňa 08.10.2015 a pneumologickým vyšetrením zo dňa 06.08.2015. Posudkový lekár v závere uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je bronchiálna astma ľahká, intermitentná, ktoré zaradil do kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. a/ a určil mu 15 % mieru poklesu. Na základe podaného opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 14.07.2016, ktorý dospel k rovnakému záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 15 %. Zdravotný stav navrhovateľa bol opakovane posudzovaný aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 24.01.2017 z dôvodu, že navrhovateľ predložil krajskému súdu prepúšťaciu správu z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, kde bol hospitalizovaný od 26.06.2016 do 06.07.2016. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie po oboznámení sa s predloženou prepúšťacou správou skonštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti je u navrhovateľa naďalej astma ľahká, intermitentná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 %. Ostatné ochorenia uvedené v lekárskej správe označil za posudkovo nezávažné a nezvyšujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na to, že posledné roky je navrhovateľ bez intenzívnejšej psychiatrickej starostlivosti a liečby. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa je astma ľahká, intermitentná. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že pri určovaní miery poklesu možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie (u navrhovateľa astma ľahká intermitentná) a iné zdravotné postihnutie, ktoré u neho nebolo zistené do takej miery, aby mu zodpovedalo zvýšenie percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú. Navrhovateľ v priebehu konania predložil prepúšťaciu správu z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, ktorá bola opakovane posúdená i posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, pričom tento uviedol, že z nej nevyplýva žiadna nová závažná diagnóza, ktorá mohla odôvodniť zmenu v určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby bol jeho zdravotný stav obodovaný a tiež, aby boli znova vykonané lekárske vyšetrenia odborným lekárom posudkovej komisie. Postup krajského súdu označil za nesprávny. Ďalej uviedol, že sa mu zhoršil zrak, sluch, nosí načúvací prístroj, má zväčšenú ľavú stranu srdca a nemá ľahkú, ale stredne ťažkú astmu. Má tiež poruchu osobnosti, vyskočil z druhého poschodia a ani jednu diagnózu nemá obodovanú.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za opodstatnené. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sarozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Dňa 17.10.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie navrhovateľa označené ako „Sťažnosť na porušenie práva o ustanovenie obhajcu v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku", v ktorom žiadal o priznanie invalidného dôchodku a verejné ospravedlnenie z dôvodu ujmy spôsobenej Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice, odporkyňou a nesprávnym postupom Okresného súdu Levice a Krajského súdu v Nitre. Namietal, že nebol predvolaný na pojednávanie, čím mal krajský súd porušiť jeho ústavou zaručené právo na obhajobu. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi alebo inými štátnymi orgánmi. Rovnako má právo na ustanovenie obhajcu. V tejto súvislosti tiež poukázal na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že krajský súd konal protizákonne a protiústavne, a v spolupráci s odporkyňou. Navrhovateľ tiež namietal, že krajský súd mu dňa 31.10.2016 oznámil, že bude vypočutý dožiadaným súdom - Okresným súdom Levice. Dňa 21.11.2016 doručil navrhovateľ Mestskému úradu, Námestie hrdinov 1, Levice žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní proti odporkyni. Mestský úrad v Leviciach mu oznámil, že nemá kompetencie ani personálne možnosti na poskytovanie advokátskych služieb. Na záver namietal, že krajský súd ho upovedomil o termíne pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28.02.2017, čo sa však nestalo. Túto skutočnosť považoval za porušenie práva a žiadal, aby odvolací súd vzal do úvahy toto hrubé porušenie jeho práva.

Dňa 17.10.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené aj ďalšie podanie navrhovateľa označené ako „Mimoriadne dovolanie + príloha: sťažnosť na porušenie práva o ustanovenie obhajcu v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku", v ktorom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne a spravodlivo rozhodnúť o priznaní invalidného dôchodku. Nesúhlasil s vyjadrením odporkyne zo dňa 26.05.2017 a rozsudok krajského súdu považoval za nesprávny. Ďalej namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť dňa 15.02.2016 neposúdil jeho zdravotný stav podľa odborných lekárskych nálezov a nesprávne ohodnotil stredne ťažkú astmu ako ľahkú. Navrhovateľ tiež nepočuje na ľavé ucho a nosí pomocný aparát na zosilnenie sluchu. Má poruchu spánku, v roku 1997 vyskočil v spánku z okna. Na poliklinike v Želiezovciach mu bol v roku 2015 predpísaný aparát na zosilnenie sluchu, čo posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Levice úmyselne prehliadol. Skutočnosť, že v lekárskom posudku zo dňa 15.02.2016 nie je uvedené, že používa aparát na zosilnenie sluchu, považoval navrhovateľ za účelové a neprofesionálne konanie. Vzhľadom na to, že jeho zdravotný stav bol posúdený nesprávne, bol nútený podať trestné oznámenie z dôvodu zatajenia lekárskeho nálezu z ORL vyhotoveného na poliklinike v Želiezovciach v roku 2015. Považoval za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice aj odporkyňa konali protizákonne a protiústavne. S poukazom na nesprávne ohodnotenú strednú astmu ako ľahkú doložil navrhovateľ lekársky nález pneumologičky a ftizeologičky MUDr. P. zo dňa 06.09.2017 so záverom „astma bronchiale perzistuj. stredne ťažká" a nie ľahká.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.").

Podľa § 492 ods. 1 S.s.p., konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jeinvalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %.

Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie navrhovateľa zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice zo dňa 15.02.2016 a ústredia zo dňa 14.07.2016 a 24.01.2017, ktoré boli doplnené v rámci súdneho konania, tieto podmienky spĺňajú.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa nedostatočne zvýšila jeho celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto námietku aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a ústredia v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú podľa doložených lekárskych nálezov „Choroby dýchacej sústavy. Choroby dolných ciest dýchacích. Bronchiálna astma, ľahká interminentná astma" podľa kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Navrhovateľovi bola určená 15 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa 24.01.2017 zohľadnil aj prepúšťaciu správu z Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín a mieru poklesu stanovenú navrhovateľovi odôvodnil predovšetkým tým, že „...Pri funkčnom vyšetrení pľúc - spirometrii nebola zistená výraznejšia ventilačná porucha. Stav bol pri liečbe dobre ovplyvnený, kompenzovaný. V prepúšťacej správe z uvedenej hospitalizácie je ako vedľajšia diagnóza uvedená zmiešaná astma stredne ťažká, dobre kontrolovaná liečbou. Uvedený záver nie je podložený vyšetrením pneumológom, objektívnym vyšetrením funkcie pľúc spirometriou."

Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Posudkoví lekári zohľadnili všetky ochorenia navrhovateľa na základe aktuálnych odborných nálezov.

Navrhovateľ v žiadnom podaní neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov anepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom. Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit navrhovateľa ani či narušenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tom základe dospel odvolací súd k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje viac ako 15 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V súvislosti s lekárskou správou MUDr. P. zo dňa 06.09.2017 predloženou navrhovateľom v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že posudkoví lekári na túto správu a závery v nej uvedené nemohli prihliadnuť aj z dôvodu, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia ku dňu jeho vydania - 04.04.2016 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a že mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľ má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia práva na obhajobu považoval odvolací súd za nedôvodnú. Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 O.s.p. či poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 93/2009 zo dňa 29.07.2010).

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť súdy nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 1 a 2 O.s.p.). Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu.

Zo spisu krajského súdu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ nebol zastúpený advokátom, pričom v žiadosti zo dňa 20.08.2016 uviedol, že „...Žiadam, aby ste mi na tieto právne úkony ustanovili právneho zástupcu." Krajský súd podaním zo dňa 31.10.2016 oznámil navrhovateľovi, že pokiaľ sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, je potrebné, aby žiadosť o ustanovenie advokáta adresoval Centru právnej pomoci, konzultačnému pracovisku Levice, Mestskému úradu Levice, ktorý rozhodne o ustanovení, prípadne neustanovení advokáta. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť.

„Cieľom poučovacej povinnosti súdu je viesť žalobcu (navrhovateľa) k tomu, aby ním vykonané procesné úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky." (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 07.10.2015).

Krajský súd následne vykonal zisťovanie prostredníctvom Okresného súdu Levice, ktorý vypočul navrhovateľa aj ohľadom skutočností týkajúcich sa podania jeho žiadosti o ustanovenie advokáta v prejednávanej veci. Navrhovateľ do zápisnice o výsluchu Okresným súdom Levice dňa 12.12.2016 uviedol, že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, na ktorú dostal odpoveď, že„...takúto službu neposkytujú v danej oblasti". Na otázku, či mu bol ustanovený advokát, uviedol, že „Ja som písal advokátke, ale ešte mi neprišla žiadna odpoveď." Vzhľadom na to, že ide o sociálnu vec, kde sa povinné zastúpenie nevyžaduje, venoval krajský súd zvýšenú pozornosť splneniu si poučovacej povinnosti, a preto nemožno považovať ním vydaný rozsudok za nezákonný.

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, že krajský súd ho neupovedomil o termíne pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28.02.2017. Krajský súd oznámil navrhovateľovi termín pojednávania zaslaním „Upovedomenia o termíne pojednávania" zo dňa 02.02.2017, ktoré mu bolo doručené dňa 10.02.2017.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.