9So/56/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: B. E. bytom F., proti odporkyni: Mestská časť Košice-Západ, Trieda SNP 39, Košice, o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2013, č.k. 1Sp/4/2013-13, takto

rozhodol:

I. Najvyšší s úd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2013, č.k. 1Sp/4/2013-13 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 11. decembra 2012, číslo 07501/2012-soc. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 8. februára 2013, č.k. 1Sp/4/2013-13, potvrdil rozhodnutie odporcu z 11. decembra, číslo 07501/2012-soc., ktorým nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľky zo 14. novembra 2012 o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi podľa § 15 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadateľke bola rozhodnutím zo dňa 10. decembra 2012 priznaná dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca, príspevok na zdravotnú starostlivosť pre jednu osobu v celkovej sume 55,21 €, pričom pri výpočte dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, bol zohľadnený aj iný príjem žiadateľky, a to príjem z Dohody o vykonaní práce, z ktorého dôvodu jej bola znížená dávka v hmotnej núdzi a príspevky zo sumy 62,30 € mesačne na sumu 55,21 € mesačne.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi je výhradne v kompetencii príslušného správneho orgánu a ani v prípade splnenia v zákone uvedených podmienok nie je stanovená povinnosť priznať dávku, ale iba možnosť jej priznania. Mal za to, že odporkyňa svoje rozhodnutie náležite odôvodnila, preto jeho vydaním nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov navrhovateľky a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil ako súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Podľa jej názoru spĺňa zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku na jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, nemá žiaden príjem dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, je bezdomovkyňa, jej finančná situácia sa zhoršila tým, že jej vznikol dlh, ktorý musí uhradiť. Ako bezdomovkyňa musí platiť každé 3 mesiace výhradu odnášky (7 €), aby jej mali kde chodiť zásielky, lebo nemá schránku, pretože nemá kde bývať. Taktiež potrebuje kúpiť papier, pero a cestovné lístky, tiež potrebuje peniaze na stravu, oblečenie, lieky, hygienické potreby. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, hľadá si prácu a jediný príjem je už vyššie uvedená dávka v hmotnej núdzi. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a zmenil ho tak, že odporca je povinný poskytnúť jej jednorazovú dávku v hmotnej núdzi vo výške trojnásobku životného minima.

Odporca k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí z 11. decembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) v spojení s §246c OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nemožno potvrdiť.

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi. Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pomoci v hmotnej núdzi), jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia občanovi v hmotnej núdzi a fyzických osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.

Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Krajský súd správne uviedol, že jednorazová dávka v hmotnej núdzi je dávkou fakultatívnou, na ktorú žiadateľ nemá právny nárok ani vtedy, ak inak spĺňa podmienky na jej priznanie. Túto dávku teda správny orgán môže, ale nemusí priznať.

Hoci v prípade jednorazovej dávky v hmotnej núdzi ide o dávku fakultatívnu, správny orgán musí odôvodniť, z akého dôvodu ju nepriznal (správna úvaha). V rozhodnutí nestačí uviesť len skutkové zistenia. Poukázanie na to, že „jednorazová dávka v hmotnej núdzi nie je nárokovateľnou, ale fakultatívnou dávkou“, nemôže správnu úvahu nahradiť.

Vzhľadom na absenciu správnej úvahy v rozhodnutí odporkyne odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 220 a § 250q ods.2 O.s.p. zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude nielen úplne zistiť skutkový stav, ale rozhodnutie aj náležite odôvodniť v zmysle vyššie naznačeného.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka si náhradu trov nežiadala a odporkyni taká náhrada nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok