Najvyšší súd
9So/55/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. D., bytom O., zastúpenej JUDr. V., advokátkou so sídlom Republiky č. 34, Žilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie
odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19.februára 2013, č.k. 24Sd/44/2012-76,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
z 19.februára 2013, č.k. 24Sd/44/2012-76, v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov
konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne číslo X.X. z 18. októbra 2011 a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke trovy konania na účet jej právnej zástupkyne.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozhodnutím číslo X.X. z 18. októbra 2011
odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 30. septembra 2011 o invalidný dôchodok.
Navrhovateľka sa preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia domáhala včas podaným
opravným prostriedkom a jej zdravotný stav bol na tom základe opätovne posúdený
posudkovými lekármi pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, pričom podľa posudku z 30.
januára 2013 bola navrhovateľka od 4. októbra 2012 uznaná invalidnou pre 45 %-nú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odporkyňa jej následne rozhodnutím číslo
X. zo 14. februára 2013 priznala od 4. októbra 2012 invalidný dôchodok a rozhodnutím z 15.
februára 2013 zrušila svoje rozhodnutie z 18. októbra 2011. Navrhovateľka na pojednávaní
krajského súdu vzhľadom na záver posudku z 30. januára 2013 ako aj rozhodnutia odporkyne
zo 14. februára 2013 a 15. februára 2013 vzala opravný prostriedok späť v celom rozsahu,
preto krajský súd rozhodol o zastavení konania podľa § 250d ods.3 v spojení s
§ 250h ods.2 O.s.p. Náhradu trov navrhovateľke priznal podľa § 250k ods.1
v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. majúc za to, že napriek zastaveniu konania bola navrhovateľka
v konaní úspešná.
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním v časti,
týkajúcej sa náhrady trov konania a žiadala, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že
odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania. Namietla, že o náhrade trov
konania mal súd rozhodnúť podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. Poukázala na to, že
navrhovateľka bola uznaná invalidnou až od 4. októbra 2012, od tohto dňa jej bol invalidný dôchodok aj priznaný. O priznanie invalidného dôchodku žiadala žiadosťou z 30. septembra
2011, ale zhoršenie jej zdravotného stavu na úroveň, ktorá zakladala vznik invalidity,
vyplynulo až z dodatočne predložených lekárskych správ. Odporkyňa preto svojím správaním
zastavenie konania nezavinila.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil, lebo v konaní o opravnom prostriedku
bola úspešným účastníkom konania a krajský súd o náhrade trov konania rozhodol správne
podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods.2 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Os.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
dôvodné.
Konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 18. októbra 2011 bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu na jeho preskúmanie.
Podľa § 250k ods.1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie
správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu
trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže žalobcovi, (resp. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi) priznať náhradu trov len vtedy, ak bol žalobca úspešný.
Za úspech v konaní je treba považovať zrušenie rozhodnutia správneho orgánu meritórnym
rozhodnutím, teda rozhodnutím vo veci samej. Toto ustanovenie však nemožno uplatniť
v prípade, ak konanie bolo zastavené, lebo v takom prípade nemožno hovoriť, že by ten-ktorý
účastník konania bol v konaní úspešný.
Piata časť Občianskeho súdneho poriadku v druhej ani tretej hlave neupravuje
rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania pre spätvzatie žaloby
(opravného prostriedku) podľa § 250d ods.3 O.s.p. Pre taký prípad je potrebné v zmysle
§ 246c ods.1 vety prvej O.s.p. postupovať podľa ustanovenia § 146 ods.1 písm.c), príp. ods.2
O.s.p.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V danej veci bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku.
V súlade s § 142 ods.2 vetou druhou O.s.p. by navrhovateľa mala právo na náhradu trov
konania len v tom prípade, ak by jej návrh (opravný prostriedok) bol podaný dôvodne.
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia odporkyne z 18. októbra 2011, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný
dôchodok zo dňa 30. septembra 2011. Uvedenou žiadosťou navrhovateľka žiadala o priznanie
invalidného dôchodku od 30. septembra 2011.
Vzhľadom na uvedené by opravný prostriedok navrhovateľky v súlade s § 142 ods.2
veta druhá O.s.p. mohol byť považovaný za podaný dôvodne len vtedy, ak by odporkyňa
novým rozhodnutím vo veci navrhovateľke invalidný dôchodok priznala odo dňa uvedeného
v žiadosti o dôchodok.
Zo spisového materiálu však vyplýva, že navrhovateľka nebola uznaná invalidnou
od 30. septembra 2011, ale až od 4. októbra 2012, a to na základe neskoršieho zhoršenia
zdravotného stavu, ku ktorému došlo až v priebehu súdneho konania. Za takej situácie potom
návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 18. októbra 2011, nemožno považovať za
podaný dôvodne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti
v súlade s § 246c ods.1 v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29.mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová