9So/54/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: F. Q., bytom O. XX, XXX XX K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/215/2015-55 zo dňa 23.01.2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/215/2015-55 zo dňa 23. januára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2016, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) zvýšila navrhovateľke od 30.05.2015 invalidný dôchodok na sumu 223,90 Eur mesačne zvýšenú od 01.01.2016 na sumu 224,90 Eur mesačne.

Krajský súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2015, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zsp zamietla jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, z dôvodu, že podľa posudkov posudkových lekárov a zohľadnení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považovali reinplantáciu TEP s ťažkou poruchou funkcie - kapitola XV, oddiel G, položka 44.1 prílohy č. 4 k zsp - 45 % (z rozmedzia 35 - 45 %) so zvýšením percentuálnej miery poklesu o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Zhodne určili, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zsp lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľka namietala spôsob posudzovania posudkovým lekárom MUDr. K., ktorý bol podľa nej povrchný, neobjektívny, rýchly a arogantný krajský súd uznesením č. 15Sd/215/2015-26 zo dňa 13.06.2016 požiadal riaditeľku Odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne v Bratislave o pridelenie nového posudkového lekára na preverenie zdravotného stavu navrhovateľky za jej osobnej účasti a určil novú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 31.08.2016 posudková lekárka v celkovom posudku konštatovala, že z novo predložených lekárskych vyšetrení vyplývazhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, došlo k zošikmeniu panvy, k progresii skracovania končatiny so sprievodnými trvalými bolesťami, s progresiou posunu a uvoľneniu acetabulárnej komponenty. Z tohto dôvodu je plánovaná reimplantácia acetabula TEP pravej koxy na január 2017. Vychádzajúc z odborných nálezov dokumentujúcich výrazné obmedzenie pohybu v jednom bedrovom kĺbe, posudková lekárka konštatovala, že je možné stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie určila z Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatiny, položka 41.3 - obmedzenie pohybu bedrových kĺbov - ťažkého stupňa, písmeno a/ - jednosmerné. Ostatné pridružené ochorenia zohľadnila v navýšení o 10 %. Nakoľko ide o kontinuálny progres celkovú mieru poklesu určila na 60 %, a to odo dňa podania žiadosti, t. j. 30.05.2015. Krajský súd ďalej uviedol, že na podklade uvedeného lekárskeho posudku odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2016, ktorým navrhovateľke zvýšila sumu invalidného dôchodku od 30.05.2015 na 223,90 EUR mesačne, podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona, zvýšený od 01.01.2016 na sumu 224,90 EUR mesačne. Rozhodnutím č. 566 211 6889 0 zo dňa 27.09.2016 zrušila rozhodnutie odporkyne totožného čísla zo dňa 18.08.2015 a súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľky. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Podané posudky považoval za komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujúce. Zotrval na názore, že v súčasnosti zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký prijali posudkoví lekári. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol v čase posudzovania jej zdravotného stavu a rozhodovania odporkyňou ustálený. Na podklade týchto skutočností považoval novo vydané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2016 za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľka vo včas podanom odvolaní uviedla, že jej zdravotný stav je zhoršujúci sa a čaká ju opätovná reoperácia, avšak nevie povedať, akým spôsobom sa jej stav vyvinie. Rozumie zaradeniu svojho rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určenie maximálnej možnej miery poklesu zo zákona, naďalej však zotrváva na presvedčení, že odôvodňuje priznanie plného invalidného dôchodku.

Odporkyňa zotrvala na totožnom stanovisku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania a dospel k názoru, že krajský súd v danej veci rozhodol predčasne.

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že napriek rozhodnutiu správneho orgánu z roku 2016 navrhovateľka nie je spokojná s uznanou mierou poklesu (60 %) a domáha sa viac ako 70 %.

V zhľadom na to, že rozhodnutie správneho orgánu z roku 2015 bolo rozhodnutím zo septembra 2016 zrušené, súd opomenul konanie z roku 2015 podľa § 103 a 104 OSP zastaviť.

Čo sa týka rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku zo septembra 2016, krajský súd opomenul okolnosť, že ide o rozhodnutie správneho orgánu vydané už po 30.06.2016, kedy ide o správne rozhodnutie neprávoplatné o ktorom musí rozhodnúť generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán druhého stupňa.

Keďže navrhovateľka v priebehu súdneho konania namietala aj posúdenie miery poklesu na 60 % od 30.05.2015 je potrebný postup podľa § 18 ods. 1 SSP, t. j. konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z roku 2016 zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpiť na rozhodnutie o odvolaní Sociálnej poisťovni, ústrediu ako správnemu orgánu druhého stupňa.

V tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podanie navrhovateľky z 21.09.2016 (čl. 35 a 36) v spojení s prejavom navrhovateľky na pojednávaní dňa 23.01.2017 je potrebné vnímať a vyhodnotiť ako včas podané odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu z 26.09.2016; inak byvzhľadom na zmenu procesných predpisov došlo k porušeniu práva na prístup k súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.