9So/54/2012

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky V. N., bytom Z., D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2012, č. k. 5Sd/88/2011-32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2012, č. k. 5Sd/88/2011-32, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 31. januára 2012, č. k. 5Sd/88/2011-32 potvrdil rozhodnutie z 3. mája 2011, číslo: XXXXXXXXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa záverov posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 15. apríla 2011 a z 27. júla 2011 a z dopĺňacích posudkov z 19. októbra 2011 a 14. decembra 2011, vypracovaných na základe vlastných vyšetrení navrhovateľky pred posudkovými lekármi a výsledkov odborných vyšetrení a predložených lekárskych nálezov navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity. Krajský súd považoval za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky posúdili posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia a v obidvoch prípadoch riadne a náležite sa zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nespĺňa medicínsku podmienku, preto podľa názoru súdu prvého stupňa odporkyňa rozhodla o invalidnom dôchodku navrhovateľky v súlade so zákonom. Krajský súd preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Rozsudok napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že súd neprihliadal na lekársku správu od krčnej lekárky o jej ďalšom probléme, a to že má preukázateľne oslabený sluch, že pre hučanie v ušiach a oslabenie sluchu trpí nespavosťou a únavou počas dňa, že nemôže otáčať bez bolesti krkom a pociťuje aj bolesti hlavy v ľavej strane za uchom. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona). Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3 prílohy č. 4 zákona je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách a) bez účinku na statiku 10% b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku od 20 % - 35 % c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu od 40 % do 30 %. Podľa všeobecného posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani z navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by postihnutie chrbtice u navrhovateľky zodpovedalo postihnutiu a dôsledkom, uvedeným v kapitole XV, oddiel E, položka 3 písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ navrhovateľka (podľa obsahu odvolania) namietala, že sú tu iné skutočnosti preukazujúce jej zhoršený zdravotný stav, takú skutočnosť nepreukázala ani dodatočne zaslanou prepúšťacou správou z neurologického oddelenia Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v Starej Ľubovni, kde bola hospitalizovaná od 19. apríla 2012 do 26. apríla 2012, pre zhoršenie vertebrogénnych ťažkostí, ani výsledkami kontrolných vyšetrení FBLR ambulancie v Starej Ľubovni z 1. júna 2012, z 19. júna 2012 a z 27. júla 2012 a ani nálezom od otorinolaringológa z 8. marca 2012 (nálezom z ORL vyšetrenia zo 4. novembra 2011, ktorý navrhovateľka pripojila v odvolacom konaní sa posudkoví lekári vysporiadali), ani nálezom z 20. februára 2012 z reumatológie TIMMED, s.r.o. v Starej Ľubovni. Teda navrhovateľka neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť a objektivitu posudkov. Záver posudkových lekárov o degeneratívnych zmenách na chrbtici s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku nie je v rozpore s lekárskymi nálezmi, ktoré sa nachádza v posudkovej dokumentácii, ani s nálezmi predloženými v odvolacom konaní. Pokiaľ navrhovateľka v odvolacom konaní namietala, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý čo by malo byť dôvodom na priznanie invalidity, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 71 ods. 2 zákona pre vznik invalidity nepostačuje dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu. ale táto dlhodobosť musí súčasne dlhodobo, a nie iba prechodne obmedziť schopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky vrátane odborných vyšetrení a zohľadnili ňou uvádzané a namietané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov, čo do vyhodnotenia zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20% (na dolnej hranici percentuálneho rozpätia podľa kapitoly XV,oddielu E, položky 3 písm. b/ a percentuálne zvýšenie o 10% za iné zdravotné postihnutia prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení), nie sú v rozpore s nálezmi a závermi odborných lekárov, z ktorých nevyplýva že by u navrhovateľky išlo o ťažké postihnutie funkcie s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Nové lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka predložila v priebehu odvolacieho konania, nepoukazujú na zdravotné ťažkosti, pre ktoré by bolo potrebné záver o invalidite navrhovateľky meniť, lebo sú dokladom len o krátkodobejších ochoreniach navrhovateľky alebo opätovne preukazujú zdravotné ťažkosti, ktorými sa posudkoví lekári dostatočne zaoberali. Vzhľadom na to aj odvolací súd považoval skutkový stav, právne významný pre rozhodnutie odporkyne za dostatočne zistený a závery posudkov za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a rozsudok krajského sudu podľa § 219 OSP potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.