9So/54/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľky Z. M. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2008, č.k. 12Sd /77/2008-35, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2008, č.k. 12Sd /77/2008-35, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd rozsudkom zo 4. decembra 2008, č.k. 12Sd /77/2008-35 zrušil rozhodnutie odporkyne číslo 222-6851/2007 z 12. novembra 2007 a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a je potrebné vykonať dokazovanie na tvrdenia navrhovateľky, pričom poukázal na rozsudky okresných súdov súvisiacich s predmetom konania. Podľa názoru krajského súdu je napadnuté rozhodnutie tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, ako hodnotila dôkazy, na základe ktorých rozhodla, a prečo nebola vypočutá žiadateľka o úrazovú rentu.
9So/54/2009
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. Poukázala na skutočnosť, že mala kompletný materiál od bývalého zamestnávateľa a iné doklady resp. podklady, ktoré by boli relevantné, sa nedali zistiť. Taktiež poukázala na to, že s navrhovateľkou prebehlo konanie za jej osobnej účasti dňa 7. novembra 2007 na pobočke Topoľčany. Odporkyňa vyjadrila svoj nesúhlas aj so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti jej rozhodnutia, lebo napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského zrušil a je rozhodnutie z 12.decembra 2007 potvrdil.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.
Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľky na úrazovú rentu od 1. januára 2004.
Podľa § 272 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.
Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 9So/54/2009
2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne a spisu Okresného súdu v v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 3C/172/2008 odvolací súd zistil, že navrhovateľka 16.septembra 1992 utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu a zamestnávateľ, firma A., jej na základe rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch z 31.októbra 1994, sp.zn. 7C 154/94, vyplácal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (ďalej len „náhrada za stratu na zárobku“). Rozsudkom z 30. septembra 1997, sp.zn. 4C 170/97, Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou priznal navrhovateľke túto náhradu v sume 3.321,- Sk mesačne, v ktorej sume zamestnávateľ túto náhradu vyplácal k 31.decembru 2003. Navrhovateľke bol od 14.júna 1998 priznaný starobný dôchodok. Zamestnávateľ navrhovateľke v januári 2004 oznámil, že Sociálne poisťovňa neprevzala od neho agendu Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany jej listom z 8.marca 2004 oznámila, že pre zmenu pomerov (priznanie starobného dôchodku pred 1. aprílom 2002) jej nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 nevznikol.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. marca 2006 č. k. 11S 128/05-14 uložil Sociálnej poisťovni povinnosť vydať do jedného mesiaca rozhodnutie o nároku navrhovateľky na úrazovú rentu od 1. januára 2004. Rozhodnutím z 31. januára 2007 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 z dôvodu zmeny pomerov, keďže jej bol starobný dôchodok priznaný pred 1. aprílom 2002. Uvedené rozhodnutie odporkyne bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 20. júla 2007 č. k. 12Sd/132/2007-16, zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa rozhodnutím z 12. novembra 2007 č. 222-6581/2007, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania, opätovne rozhodla, že navrhovateľka nemá od 1. januára 2004 nárok na úrazovú rentu pre zmenu pomerov. V priebehu preskúmavacieho konania sa odporkyňa v inom konaní domáhala pred súdom určenia, že navrhovateľke sa „priznaním starobného dôchodku podstatne zmenili pomery, ďalším zdrojom príjmu už nebude mzda, prípadne jej náhrada, ale dávka sociálneho zabezpečenia, zaniká nárok na výplatu úrazovej renty od 1. januára 2004“. Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou uznesením č.k. 3C/172/2008-39 z 26. februára 2009 konanie zastavil s tým, že nemá právomoc vo veci 9So/54/2009
konať. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn.4Co/87/2009-48 z 27.augusta 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bola k 31.decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a že odporkyňa popiera trvanie nároku navrhovateľky na výplatu tejto náhrady k 31. decembru 2003, a teda popiera nárok navrhovateľky na výplatu úrazovej renty od 1.januára 2004.
Odporkyňa je zo zákona povinná prevziať od zamestnávateľa výplatu náhrady za stratu na zárobku a od 1.januára 2004 ju vyplácať ako úrazovú rentu v sume v akej patrila k 31.decembru 2003. Podkladom pre odporkyňu pri prevzatí výplaty náhrady za stratu na zárobku je skutočnosť, že zamestnávateľ vyplácal uvedenú náhradu na základe právoplatného rozsudku súdu, resp. dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Pokiaľ odporkyňa trvanie nároku navrhovateľky na náhradu za stratu na zárobku k 31.decembru 2003 popiera, má možnosť domáhať sa určovacou žalobou na súde, že navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku k 31. decembru 2003 nepatrila (rozhodovanie o nároku na náhradu za stratu na zárobku pred 1.januárom 2004 prináleží len súdu). Na tomto závere nič nemení okolnosť, že konanie o žalobe odporkyne (o určenie, že navrhovateľke z dôvodu zmeny pomerov zanikol nárok na úrazovú rentu od 1.januára 2004) bolo súdom zastavené z dôvodu, že od 1.januára 2004 rozhodovanie o úrazovej rente patrí do právomoci Sociálnej poisťovne.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods.2 písm. c/ O.s.p.) a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Pokiaľ odporkyňa nepodá žalobu o určenie, že navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku k 31.decembru 2003 nepatrila, resp. že jej patrila v nižšej sume, je v ďalšom konaní v súlade s § 272 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z. povinná prevziať od zamestnávateľa jej výplatu a vyplácať ju od 1.januára 2004 ako úrazovú rentu v sume, v akej sa vyplácala k 31.decembru 2003. Za predpokladu, že navrhovateľke k 31.decembru 2003 náhrada za stratu na zárobku už nepatrila, ale patrila jej k tomuto dňu náhrada za stratu na dôchodku (preukázanie takej skutočnosti je dôkazným bremenom navrhovateľky), odporkyňa sa 9So/54/2009
v súlade s § 272 ods.3,5 zákona č.461/2003 Z.z. vysporiada aj s otázkou transformácie náhrady za stratu na dôchodku na úrazovú rentu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka náhradu takých trov nežiadala a odporkyňa bola v konaní neúspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31.marca 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová