9So/53/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. W. R., bytom V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. januára 2013, č. k. 5Sd/117/2007-109, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. januára 2013, č. k. 5Sd/117/2007-109, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 08.01.2013, č. k. 5Sd/117/2007-109, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. 12.2009 číslo XXX XXX XXXX, rozhodnutia odporkyne pod por. č. 1 - 19 zo dňa 04.10.2010 číslo XXX XXX XXXX X, rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.12.2010 číslo XXX XXX XXXX a rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.12.2011 číslo XXX XXX XXXX. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutím zo dňa 10. 12. 2009 číslo XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zvýšila od 01.01.2010 starobný dôchodok navrhovateľa na sumu 347,10 € mesačne, pričom k zvýšeniu dôchodku došlo o 3,05 % mesačnej sumy dôchodku v zmysle opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 413/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010.

Rozhodnutiami č. 1 až 9 a 11 až 13 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa rozhodla o výške starobného dôchodku navrhovateľa po dodatočnom zhodnotení dôb poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a výšky vymeriavacieho základu za jednotlivé obdobia (kalendárne mesiace) rokov 1997 a 1996.

Rozhodnutím č. 10 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona osociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 1 zákona 222/2003 Z. z. zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 04.07.2003 na sumu 6.743Sk mesačne, t. j. o 6 % mesačnej sumy dôchodku.

Rozhodnutím č. 14 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa rozhodla o výške starobného dôchodku navrhovateľa od 18. júna 2004 v sume 7 013 Sk mesačne po dodatočnom zhodnotení doby zamestnania a sumy hrubého zárobku za obdobie od 22. septembra 1987 do 31. októbra 1987.

Rozhodnutím č. 15 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa podľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. od 01.07.2005 na sumu 7 894 Sk mesačne a podľa § 82 cit. zák. od 1.júla 2006 tento zvýšila na sumu 8 364 Sk mesačne.

Rozhodnutím č. 16 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 01.07. 2006 na sumu 8.364 Sk mesačne s tým, že dôchodok po odpočítaní sumy zvýšenia patriaci z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa § 269 zákona č. 461/2003 Z. z. bol zvýšený o 5,95 % mesačnej sumy dôchodku v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z., ktorým sa stanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2006. Dôchodok zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu bol vyšší ako dôchodok zvýšený podľa § 82 a preto sa suma vyplácaného dôchodku nemenila. Rozhodnutím č. 17 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa zvýšila od 19. 07.2006, t. j. odo dňa zaplatenia celej sumy dlžného poistného, starobný dôchodok navrhovateľa na sumu 8 501 Sk mesačne (v súlade s § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie účasti na dôchodkovom zabezpečení povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, za ktoré nebolo zaplatené poistné do 31.12.2003 až odo dňa zaplatenia celej sumy dlžného poistného, t. j. za celé obdobie, za ktoré nebolo zaplatené poistné, tak, že doba účasti samostatne zárobkovo činnej osoby od 15.08.1990 do 31.12.1995 a od 01.11.1996 do 31.12.1996 bola navrhovateľovi zhodnotená až zaplatením poistného v celom rozsahu, t. j. od 19. júla 2006).

Rozhodnutím č. 18 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny č. 197/2007 Z. z. zvýšila od 01.07.2007 starobný dôchodok navrhovateľa o 6,25 % mesačnej sumy dôchodku na sumu 9 033 Sk mesačne.

Rozhodnutím č. 19 zo dňa 04.10.2010 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny č. 136/2008 Z. z. zvýšila od 01.07.2008 starobný dôchodok navrhovateľa o 5 % mesačnej sumy dôchodku na sumu 9 485 Sk mesačne a súčasne rozhodla, že navrhovateľovi podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí od 1. januára 2009 starobný dôchodok v sume 314,90 € mesačne.

Rozhodnutím zo dňa 09.12.2010 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny č. 404/2010 Z. z. zvýšila od 01.01.2011 starobný dôchodok navrhovateľa o 1,8 % mesačnej sumy dôchodku na sumu 353,40 € mesačne.

Rozhodnutím zo dňa 08.12.2011 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a na základe opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny č. 344/2011 Z. z. zvýšila od 01.01.2012 starobný dôchodok navrhovateľa o 3,3% mesačnej sumy dôchodku na sumu 365,10 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd nepovažoval opravné prostriedky navrhovateľa voči uvedeným rozhodnutiam odporkyne za dôvodné. Nemohol, s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., akceptovať námietku navrhovateľa, že doba poistenia u zamestnávateľa Chemko Strážske od 01.07.1960 do 31.08.1977 mu mala byť zhodnotená v II. pracovnej kategórii už od priznania starobného dôchodku, t. j. od 23.08.1997. Po priznaní starobného dôchodku rozhodnutím odporkyne z 10.10.1997 navrhovateľ hodnotenie doby zamestnania v Chemko Strážske v III. pracovnej kategórii nenamietal a nárok na zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu zhodnotenia doby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii si preukázateľne po prvýkrát uplatnil až listom zjúla 2005; deň doručenia tohto listu (11. júl 2005) je preto potrebné považovať za deň uplatnenia nároku. Navrhovateľ pritom dňa 15.08.2005 predložil zamestnávateľom potvrdenú prílohu k žiadosti o dôchodok na preukázanie zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Krajský súd dospel k záveru, všetky navrhovateľom napadnuté rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade s platnou úpravou i záväzným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v jeho rozsudku z 30. júna 2010, sp. zn. 9So/23/2010.

Navrhovateľ napadol rozsudok krajského súdu včas podaným odvolaním. Namietal, že súd pojednával v jeho neprítomnosti, keď po vytýčení termínu pojednávania na deň 08.01. 2013 požiadal o odročenie termínu pojednávania vzhľadom na prebiehajúce konanie o jeho návrhu na doplnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7So/149/2010 z 23.11.2011. Následne navrhol súdu, aby rozhodol vo veci bez pojednávania. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd nemal právo rozhodnúť vo veci dátumu zvýšenia jeho starobného dôchodku, Nesúhlasil ani s tým, že krajský súd nepreskúmal aj rozhodnutia 1 a 2 z 27.09. 2007 z dôvodu, že boli zrušené odporkyňou rozhodnutiami z 22.10.2010 a 25.01.2011 a podľa jeho názoru krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď si osvojil účelovú argumentáciu odporkyne ohľadom uplatnenia nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku z titulu zhodnotenia doby zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Opakovane namietal, že bez preukázania zamestnania v Dole Jan Šverma, ktorú odporkyňa došetrovala, nezískal 20 rokov zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Nesúhlasil ani so stanoveným dátumom uplatnenia tohto nároku (11. júl 2005), lebo tento nárok si uplatnil už predložením prílohy na súde dňa 18. mája 2005. Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporkyne 10. 12.2009 číslo XXX XXX XXXX, rozhodnutia odporkyne č. 1 - 19 zo dňa 04.10.2010 číslo XXX XXX XXXX X, rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.12.2010 číslo XXX XXX XXXX a rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.12.2011 číslo XXX XXX XXXX a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Vo zvyšku žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu najvyšší súd priznal navrhovateľovi nárok na zaradenie do II. pracovnej kategórie odo dňa vzniku nároku na dôchodok, teda od 23.08.1997. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250s ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa. Sám navrhovateľ totiž v deň pojednávania navrhol súdu, aby rozhodol vo veci bez pojednávania. V zmysle § 250g ods.2 v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že krajský súd nemal rozhodnúť vo veci z dôvodu, že na najvyššom súde prebiehalo konanie o jeho návrhu na doplnenie dátumu zvýšenia jeho starobného dôchodku, nakoľko o tom jednal Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe návrhu na doplnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 23.11.2011, sp. zn. 7So/149/2010, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, bez vplyvu na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uvedenému návrhu na doplnenie najvyšší súd uznesením z 30. apríla 2014, sp. zn. 7So/149/2010, nevyhovel.

Postup krajského súdu bol preto súladný s § 250g ods.2 O.s.p.

Rozhodnutím z 10.10.1997 bola doba zamestnania v Chemko Strážske zhodnotená celá v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ také hodnotenie tejto doby po doručení rozhodnutia nenapadol.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ sa opakovane domáha priznania starobného dôchodku z II. pracovnej kategórie už od vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. od 23.08.1997. Zvyšovaniestarobného dôchodku v závislosti od zaplatenia poistného za jednotlivé obdobia dôchodkového poistenia odvolaním nenamietal.

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí odporkyne. S odôvodnením jeho rozsudku sa odvolací súd stotožnil a v celom rozsahu naň poukazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

Podľa § 112 ods.1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dávka sa zvýši odo dňa, od ktorého jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala v nižšej sume ako patrí alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na zvýšenie dávky, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre posúdenie nároku na zvýšenie dôchodku je v danom prípade rozhodujúci dátum uplatnenia nároku na zvýšenie dôchodku, t. j. deň, ktorým bolo odporkyni doručené podanie navrhovateľa, ktorým prvýkrát požiadal o zvýšenie dôchodku z dôvodu, že v prípade zamestnania v Chemko Strážske išlo o zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie.

Nárok na dávku, resp. na jej zvýšenie je v zmysle § 185 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. je potrebné si uplatniť na príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne ; za rozhodujúci dátum pre posúdenie nároku na zvýšenie dôchodku podľa § 112 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. preto nemožno považovať predloženie dokladu inému orgánu, a teda ani súdu, najmä ak nie je preukázané, že by súd také podanie predložil odporkyni. Z dávkového spisu odporkyne nevyplýva, že by jej žiadosť o hodnotenie predmetnej doby v II. pracovnej kategórii bola doručení pred 11.07.2005.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že si tento nárok uplatnil už predložením prílohy na súde dňa 18.05.2005.

Navrhovateľ nárok na zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu zhodnotenia doby zamestnania v Chemko Strážske od 11.09.1961 do 31.08.1977 vo zvýhodnenej (II.) pracovnej kategórii prvýkrát preukázateľne uplatnil až listom z júla 2005. Na túto skutočnosť poukázal najvyšší súd už v rozsudkoch sp. zn. 4So/190/2007 a sp. zn. 9So/23/2010.

List zo 06.07.2005, doručený odporkyni 11.07.2005, preto na účely § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. treba považovať za deň prvého uplatnenia nároku na zvýšenie dôchodku z titulu zaradenia zamestnania v Chemko Strážske do II. pracovnej kategórie.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že má nárok na hodnotenie spornej doby v II. pracovnej kategórii už od 23.08.1997 na základe rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4So/190/2007, táto námietka nebola dôvodná. V uvedenom rozsudku totiž najvyšší súd vyslovil, že iba dobu zamestnania navrhovateľa u zamestnávateľa Důl Jan Šverma od 06.10.1977 do 11.10.1978 a od 09.11.1978 do 31.03.1979, treba navrhovateľovi pre výšku starobného dôchodku hodnotiť už od 23.08.1997. Vo vzťahu k požiadavke navrhovateľa na hodnotenie doby zamestnania v Chemko Strážske od 01.07.1960 do 31.08.1977 v II. pracovnej kategórii najvyšší súd v predmetnom rozsudku vyslovil, že „navrhovateľ prvýkrát až v liste z júla 2005 vyslovil nespokojnosť so zaradením zamestnania do III. pracovnej kategórie“ a preto „nemožno považovať za nesprávny postup odporkyne, keď dôchodok po zohľadnení tejto skutočnosti zvýšila najviac za tri roky spätne odo dňa zistenia, že dávka patrí vo vyššej miere“.

Požiadavka, aby doba zamestnania v Chemko Strážske bola na účely zvýšenia starobného dôchodku hodnotená v II. pracovnej kategórii už od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 23.08.1997, preto nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods.1 v spojení s § 250l ods,.2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.