9So/52/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: B. V., bytom B., právne zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2014, č.k. 15Sd/114/2014-36, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2014, č.k. 15Sd/114/2014-36, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 24. novembra 2014, č.k. 15Sd/114/2014-36, potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 17. marca 2014, ktorým rozhodla, že navrhovateľovi naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 225,60 € mesačne (po zvýšení od 01. januára 2014 v sume 230,10 € mesačne). Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd vychádzal z obsahu nesporných lekárskych nálezov a medicínskych záverov uvedených v príslušnom preskúmavanom posudku. Poukázal na § 70, § 73, § 82 ods. 1 a 2, § 112 ods. 4, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), podľa ktorých bolo potrebné vykonať porovnávací prepočet invalidného dôchodku, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z.z. a priznať vyšší dôchodok, čo odporkyňa správne vykonala, preto jej rozhodnutie považoval za zákonné. Vo veci samotného výpočtu dôchodku krajský súd navrhovateľa odkázal na konštrukciu výpočtu samotného dôchodku uvádzanú v zákone.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Uviedol, že už rozhodnutie odporkyne považoval za nezrozumiteľné, keďže mu nie je jasné, prečo po navýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) zo 45% na 55% (od 27. augusta 2013), neprišlo k zvýšeniu jeho invalidného dôchodku a keďže ani krajský súd namietanú nezrozumiteľnosť výpočtu neodstránil v napadnutom rozsudku, preto ho považuje za nepreskúmateľné. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátilna ďalšie konanie a súčasne, aby uložil odporkyni povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku v zmysle svojho rozhodnutia a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zmenu.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Krajský súd sa citovaným ustanovením náležite neriadil. V odôvodnení rozsudku uviedol len obsah opravného prostriedku, výrok ním napadnutého rozhodnutia odporkyne a obsah vyjadrenia odporkyne k nemu a v zásade iba skonštatoval správnosť postupu správneho orgánu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu a vyvodzuje právne závery. V odôvodnení rozsudku súd musí uviesť nielen podstatný obsah prednesov (podaní) účastníkov konania. Je povinný stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní súladu preskúmavaného rozhodnutia so zákonom spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je okolnosťou, ktorá bráni účastníkovi konania riadne konať pred súdom a namietať konkrétne dôvody, pre ktoré považuje právne posúdenie veci súdom za nesprávne. Odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať chýbajúcu právnu úvahu súdu prvého stupňa, keďže takým postupom by sa účastníkom konania odňalo právo na prejednanie veci v dvojinštančom súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd preskúma zákonnosť rozhodnutia odporkyne z hľadiska namietanej zrozumiteľnosti a úplnosti, a vysporiada sa s námietkou navrhovateľa smerujúcou najmä k § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v porovnaní so zákonom č. 100/1988 Zb. a tak riadne zdôvodní priznanú výškuinvalidného dôchodku, napr. špecifikáciou a porovnaním oboch výpočtov.

Po riadnom zdôvodnení (§ 157 ods. 2 O.s.p.) nového rozhodnutia znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.