9So/52/2010

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky J. Č. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8,   Bratislava, o   invalidný dôchodok,   na   odvolanie   navrhovateľky   proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. januára 2010, č.k. 14Sd/351/2008–51, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Trenčíne   z 28. januára 2010, č.k. 14Sd/351/2008–51,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd rozsudkom z 28. januára 2010, č.k. 14Sd/351/2008-51, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 21. augusta 2008, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z.   o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť   navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav   nemá   pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, iba 10%.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne zo   6. mája 2008, 14. októbra 2008, 9. decembra 2008 a posudkov z 22. júla 2009 a 3. decembra 2009, vyhotovených na základe dožiadania súdu, ktoré považoval za dostatočné a presvedčivo odôvodnené. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok – stavy po operáciách štítnej žľazy s miernymi poruchami, ktorému podľa kapitoly IV., položka 9.2 písm. a) prílohy č. 4 zákona zodpovedá 10%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže navrhovateľka nedoložila lekárske nálezy, z ktorých by vyplýval iný záver ako záver posudkových lekárov, mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa podmienku invalidity pre vznik nároku   na invalidný dôchodok.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že jej zdravotný stav je veľmi zlý a nedovoľuje jej vrátiť sa do pracovného pomeru. Doterajšie dokazovanie bolo podľa nej vedené nesprávnym smerom, jej subjektívne pocity neboli brané do úvahy a krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Po operácii štítnej žľazy má pocit ťahania a štípania v mieste jazvy, čo jej spôsobuje dráždivý kašeľ, sťažené dýchanie. Od operácie nie je liečená endokrinológom a nepoberá hormonálnu liečbu. Absolvovala vyšetrenie rádiofarmakom (22.3.2010) so záverom o stave po totálnej ľavostrannej strumektómii, s fyziologickým nálezom na pravom laloku štítnej žľazy bez ložiskových zmien. Z uvedeného dôvodu žiadala rozsudok krajského súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporkyne a vyhovieť jej návrhu v plnom rozsahu.

Navrhovateľka v odvolacom konaní dodatočne predložila postupne nález z vyšetrenia krčnej chrbtice magnetickou rezonanciou (29.4.2010) so záverom „bez zmeny signálu, bez prítomnosti známok hernie“ a z neurologického vyšetrenia dňa 12.5.2010 s odporučením užívania liekov podľa potreby a kontroly o 1-2 mesiace, kedy jej bolo odporučené rehabilitačné cvičenie. Ďalej predložila správy, týkajúce sa chirurgickej liečby bazocelulárneho karcinómu v čase od 29.6.2010, pričom z posledného nálezu zo 16.8.2010 (biopsia) vyplýva záver o neprítomnosti nádorových zmien. Cytologické vyšetrenie dňa 15.7.2010 nezistilo atypické zmeny na pravom laloku štítnej žľazy. Podľa správy z neurologického vyšetrenia dňa 29.9.2010 pre akútne zhoršenie   v zmysle bolestí chrbtice bola odporučená liečba s ďalšou kontrolou o 2-3 mesiace bez potreby práceneschopnosti   a podľa správy z urologického vyšetrenia dňa 1.10.2010 bola preliečená na uroinfekt.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené z dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľky a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdili posudkoví lekári sociálneho poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a za jej osobnej účasti vyhotovili logické a jednoznačné posudky. Z toho dôvodu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%   v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona).

Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly IV, položky 9.2 písm. a) prílohy č. 4 zákona je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri hypofunkcii štítnej žľazy dlhodobo kompenzovanej 5-10%.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.

Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani z navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by jej zdravotné postihnutie malo byť hodnotené inak ako podľa kapitoly IV, položka 9.2 písm. a) prílohy č. 4 zákona.   Závery posudkových lekárov nie sú v rozpore s lekárskymi nálezmi v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi opakovane predkladanými navrhovateľkou. Posudkoví lekári poukazujú predovšetkým na somatopsychické príznaky s tým, že zlý psychosomatický stav sa premieta   do vertebrogénnych a iných somatických ťažkostí navrhovateľky, ktorá však psychiatrické vyšetrenie odmieta a pre jej nespoluprácu nie je možné stanoviť diagnózu.   Chýbajúcu psychiatrickú diagnózu pritom odborní lekári nahrádzajú všeobecnými závermi ako polyartralgie, fibromyalgický syndróm a podobne, pričom žiadne závažné ochorenie nebolo preukázané. Pokiaľ navrhovateľka (podľa obsahu odvolania) namietala, že sú tu ďalšie dôkazy preukazujúce dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu v miere zodpovedajúcej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%, taká skutočnosť nebola preukázaná ani novšími lekárskymi nálezmi, predloženými v priebehu odvolacieho konania.

Ak navrhovateľka odmieta podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu, a teda sama bráni úplnému vyšetreniu jej zdravotného stavu, takým konaním sa sama zbavuje možnosti preukázať, že jej zdravotný stav je naozaj dlhodobo tak nepriaznivý, že podmieňuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov   za objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mal   za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona   pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, preto rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu, resp. v prípade absolvovania psychiatrického vyšetrenia a stanovenia diagnózy má navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať znovu o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania,   lebo navrhovateľka   v odvolacom konaní   nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.  

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková