ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. P., nar. X. E. XXXX, bytom S., Q. XX, proti odporcovi: Mestská časť Košice - Juh, Košice, Smetanova 4, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 4361/2012/OSV zo dňa 17. októbra 2012, a odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. januára 2013, č.k. 1Sp/26/2012- 43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. januára 2013, č.k. 1Sp/26/2012-43, p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. 4361/2012/OSV zo dňa 17. októbra 2012, ktorým navrhovateľke priznal jednorazovú dávku v hmotnej núdzi na nevyhnutné ošatenie vo výške 20 €. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka napadla rozsudok krajského súdu odvolaním, ktoré však neobsahovalo zákonom požadované náležitosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto v súlade s ustanovením § 211 ods. 1 vety prvej O.s.p. uznesením sp. zn. 9So/50/2013 zo dňa 26. júna 2013, ktoré navrhovateľka prevzala osobne dňa 2. júla 2013, navrhovateľku vyzval, aby konkretizovala dôvody, pre ktoré považuje rozsudok krajského súdu alebo jeho postup za nesprávny a aby uviedla, akého výroku odvolacieho súdu sa domáha. Navrhovateľka na výzvu reagovala podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 16. júla 2013. Okrem citácií jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, Zákona o súdoch, Trestného zákona a Ústavy Slovenskej republiky uviedla, že predseda senátu (samosudca) nariadil pojednávanie na deň 25. januára 2013 a takéto konanie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p., ako aj ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p.). Namietala, že krajský súd nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, ktoré sa považuje za riadnu výzvu podľa ustanovenia § 250f ods. 2 O.s.p. a súd k takejto výzve pripojí doložku, že ak sa účastníci do súdom určenej doby nevyjadria, bude sa predpokladať, že k takémuto postupu súdu nemajú námietky). Poukázala tiež na § 51ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu (samosudca) nebol oprávnený nariadiť pojednávanie na deň 25. januára 2013. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol podľa vlastného vedomia a svedomia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1. K vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. patrí napríklad okolnosť, že súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 221 ods.1 písm. g/ O.s.p.). Zo súdneho spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súp na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 25.januára 2013 a na toto pojednávanie predvolal účastníkov; navrhovateľka prevzala predvolanie dňa 18. januára 2013, takže bola dodržaná i lehota na prípravu na pojednávanie, uvedená v § 115 ods.2 O.s.p.. Pokiaľ súd nariadi pojednávanie, nie je už povinný zisťovať, či by účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi je konaním, v ktorom sa preskúmava neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu.Ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. V takom konaní podľa § 246b ods.2 písm. a) O.s.p. koná a rozhoduje samosudca. Na krajskom súde teda samosudca konal a rozhodol vo veci v súlade s § 246b ods.2 písm. a) O.s.p. a § 51 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd bol obsadený správne. Keďže navrhovateľka iné konkrétne dôvody odvolania neuviedla, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.