9So/5/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľky K. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 23. októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4. apríla 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky z 26.februára 2008 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 10 %.
9So/5/2010
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát opätovne posudzovaný posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade, pričom vo všetkých štyroch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými poškodeniami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť. Vo všetkých predmetných posudkoch lekári dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku. Tomuto postihnutiu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. priradili 10 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako najvyššiu možnú. Krajský súd považoval závery posudkov posudkových lekárov za logické, vychádzajúce z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na základe odborných vyšetrení a nálezov a mal za preukázané, že navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa zákonom stanovené podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala, že stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba o 10 % odporuje skutočnosti, pretože je dlhodobo, viac ako dva roky práceneschopná, a preto by malo dôjsť k prechodu z práceneschopnosti do invalidity. Závery posudkov posudkových lekárov nemôžu byť podľa jej názoru správne aj z toho dôvodu, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.júna 2006, uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 460/2006 Z.z., bolo zrušené posudzovanie invalidity percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto jej invalidita mala byť posudzovaná podľa § 29 ods.2, ods.3 a ods.4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako platného zákona. Uviedla, že napáda rozhodnutie odporkyne číslo X. z 26.februára 2008, 5.marca 2008, 23.júla 2008 a 5.mája 2009.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Uviedla, že dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, stratilo účinnosť ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení. Do zákona o sociálnom poistení bolo s účinnosťou od 1. októbra 2006 doplnené nové ustanovenie § 263a, ktoré je prechodného charakteru a má zabezpečiť právnu istotu poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004 nebol priznaný invalidný ani čiastočný 9So/5/2010
invalidný dôchodok, preto pri posudzovaní nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok nemožno použiť ustanovenia § 263a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.októbra 2006, ale ustanovenie § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav navrhovateľky a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdili posudkoví lekári sociálneho poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a za jej osobnej účasti, a vyhotovili logické a jednoznačné posudky. Z týchto dôvodov odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, o ktorú ide iba ak sú súčasne splnené zákonom stanovené podmienky:
- zdravotný stav poistenca je dlhodobo nepriaznivý a
- v dôsledku tohto dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 9So/5/2010
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že napáda rozhodnutia odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku číslo X. z 26.februára 2008, 5.marca 2008, 23.júla 2008 a 5.mája 2009. V uvedených dňoch však odporkyňa žiadne rozhodnutie o invalidnom dôchodku nevydala. V dňoch 26.februára 2008, 5.marca 2008, 23.júla 2008 a 22.septembrra 2008 bol iba posudkovými lekármi posudzovaný zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky.
Navrhovateľka sa vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav domáhala priznania invalidity, teda uznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %, resp. požadovala aby jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku je 10%.
Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri dorzopatii, deformujúcej dorzopatii a spondylopatii (kapitola XV, oddiel E prílohy č. 4 zákona) miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice.
Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani s navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by postihnutie chrbtice u navrhovateľky zodpovedalo inému postihnutiu a iným dôsledkom, ako sú uvedené v kapitole XV, oddiel E, položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Záver posudkových lekárov o degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinkov na statiku nie je v rozpore s lekárskymi nálezmi v posudkovej dokumentácii.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a je viac ako dva roky práceneschopná, čo by malo byť dôvodom na priznanie invalidity, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik invalidity nepostačuje dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu, ale táto dlhodobosť musí súčasne dlhodobo, a nie iba prechodne obmedziť schopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, resp. túto obmedziť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9So/5/2010
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky vrátane odborných vyšetrení a zohľadnili ňou uvádzané a namietané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov, čo do vyhodnotenia zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10%, nie sú v rozpore s nálezmi a závermi odborných lekárov. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Vzhľadom na to aj odvolací súd považoval tieto posudky za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a že navrhovateľka zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení.
K námietke navrhovateľky o aplikácii zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení namiesto zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, najvyšší súd poukazuje na to, že zákon o sociálnom poistení, účinný od 1.januára 2004, zrušil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2006, uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 460/2006 Z.z. bolo zrušené posudzovanie invalidity percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najvyšší súd uvádza, že síce predmetným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl.1 ods. 1 Ústavy, ale išlo o prechodné ustanovenia riešiace nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004. Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004nebol priznaný invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok, preto aj táto námietka navrhovateľky je neopodstatnená. O invalidný dôchodok požiadala za účinnosti zákona o sociálnom poistení a preto odporkyňa o jej nároku na invalidný dôchodok rozhodovala správne podľa zákona o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ nesplnila podmienky pre uznanie invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení a nárok na invalidný dôchodok jej z toho dôvodu nevznikol. Rozhodnutie odporkyne zo 4.apríla 2008 považoval za súladné so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
9So/5/2010
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30.júna 2010
JUDr. Viera Nevedelová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová