UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: A., bytom Y., Ul. I. E., zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. februára 2014, č.k. 12Sd/313/2012-51, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 4. februára 2014, č.k. 12Sd/313/2012-51 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd po zastavení konania o preskúmanie rozhodnutia odporkyne nepriznal trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľky. Poukázal na to, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 6. septembra 2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 23. marcu 2012, nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že písomným podaním, doručeným krajskému súdu dňa 24. januára 2013, navrhovateľka oznámila, že odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 12. septembra 2012, ktorým jej bolo v plnom rozsahu vyhovené a preto návrh na preskúmanie berie späť a žiada konanie zastaviť. Zároveň žiadala priznať trovy právneho zastúpenia. Krajský súd poukázal na to, že predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 06.09.2012, ktorým bol navrhovateľke invalidný dôchodok priznaný od 23.03.2012; odporkyňa toto rozhodnutie zrušila rozhodnutím zo 16.10.2012 a rozhodnutím z 12.10.2012 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 23.03.2012. Krajský súd dospel k záveru že odporkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia z 06.09.2012 postupovala správne a v súlade s vtedy aktuálnym stavom a právnymi predpismi. Mal za preukázané, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol až po dodatočnom zaplatení dôchodkového poistenia (navrhovateľka dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie až v preskúmavacom konaní), z čoho jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nezavinila to, že konanie sa muselozastaviť.
Uznesenie krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním a žiadala, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke prvostupňové trovy konania 200,52 € a odvolacie trovy konania 55,69 €. Poukázala na to, že odporkyňa zrušila svoje napadnuté rozhodnutie a teda vyhovela jej opravnému prostriedku a preto sú splnené podmienky pre priznanie trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu potvrdil, lebo nezavinila, že konanie sa muselo zastaviť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Os.p.) preskúmal uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Piata časť Občianskeho súdneho poriadku v druhej ani tretej hlave neupravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania pre spätvzatie žaloby (opravného prostriedku) podľa § 250d ods.3 O.s.p. Pre taký prípad je potrebné v zmysle § 246c ods.1 vety prvej O.s.p. postupovať podľa ustanovenia § 146 ods.1 písm. c), príp. ods.2 O.s.p.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V danej veci bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku. V súlade s § 146 ods. 2 vetou druhou O.s.p. by navrhovateľka mala právo na náhradu trov konania len v tom prípade, ak by jej opravný prostriedok bol podaný dôvodne.
Zo spisového materiálu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 06.09.2012, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 16.01.2012, ktorou žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 19.01.2011. Vzhľadom na zdravotný stav sa v opravnom prostriedku domáhala priznania invalidného dôchodku tri roky spätne.
Žiadosť navrhovateľky bola rozhodnutím odporkyne z 06.09.2012 zamietnutá z dôvodu nesplnenia potrebnej doby aspoň dvoch rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, ktorej vznik bola posudkovým lekárom príslušnej pobočky v správnom konaní určený dňom 23.03.2012 - k uvedenému dňu navrhovateľka získala len 1 rok a 258 dní dôchodkového poistenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené by opravný prostriedok navrhovateľky v súlade s § 146 ods.2 veta druhá O.s.p. mohol byť považovaný za podaný dôvodne len vtedy, ak by navrhovateľka spĺňala všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok už v čase vydania prvého rozhodnutia odporkyne (z 06.09.2012) a ak by odporkyňa novým rozhodnutím vo veci navrhovateľke invalidný dôchodok priznala odo dňa uvedeného v žiadosti o dôchodok, resp. podľa požiadavky, uplatnenej v opravnom prostriedku, teda 3 roky spätne od podania žiadosti.
Navrhovateľka bola prvotným posudkom uznaná invalidnou od 23.03.2012, k tomuto dňu však nespĺňala podmienku potrebnej doby poistenia. Ako vyplýva zo spisov, navrhovateľka doplatila poistné za obdobie od 01.01.2004 do 17.04.2004 až dňa 28.09.2012, teda po vydaní rozhodnutia odporkyne z 06.06.2012.
Po podaní opravného prostriedku bola na základe posudku posudkového lekára uznaná invalidnou od
23.03.2012.
Rozhodnutím z 12.10.2012 bol invalidný dôchodok navrhovateľke priznaný od skoršieho dátumu, od 23.03.2012, ale týmto rozhodnutím odporkyňa nevyhovela jej opravnému prostriedku v celom rozsahu, keďže invalidný dôchodok nebol priznaný tri roky spätne, resp. odo dňa, ktorý navrhovateľka žiadala jeho priznanie v žiadosti o invalidný dôchodok (19.01.2011).
Možnosť doplatenia poistného za obdobie evidencie v nezamestnanosti vyplýva priamo zo zákon a odporkyňa nemá zo zákona povinnosť poučovať žiadateľov o dôchodok o takej možnosti.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že novým rozhodnutím z 12.10.2012 odporkyňa nevyhovela navrhovateľke v celom rozsahu a preto neboli splnené podmienky na postup podľa § 146 ods.2 O.s.p. Uznesenie krajského súdu preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.