ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. W., bytom H., zastúpený Mgr. Jurajom Seitzom, ustanoveným advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Moyzesova 36, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11. januára 2013, č. k. 7Sd/59/2012-45, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11. januára 2013, č. k. 7Sd/59/2012-45, p o t v r d z u j e.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 11. januára 2013, č.k. 7Sd/59/2012-45, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 27. augusta 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) priznala navrhovateľovi od 13. marca 2012 invalidný dôchodok v sume 151,30 € mesačne z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 14. augusta 2012 navrhovateľ je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 14. augusta 2012 a 20. novembra 2012, podľa ktorých rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu uvedené v kap. XV, oddiel E, pol. 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému z rozsahu 35-45 % zodpovedá 45 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári konštatovali, že v aktuálnom neurologickom náleze pretrváva porucha statodynamiky chrbtice po operácii, s občasnými prejavmi radikulárneho dráždenia, ktoré však posudkovo neodôvodňujú vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže navrhovateľ nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu oproti stavu posudzovanému posudkami, krajský súd považoval priznanie 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za súladné sozákonom. Rozsudok napadol navrhovateľ prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu včas podanými odvolaním. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pretože na pojednávaní dňa 12. októbra 2012 predložil ako dôkaz lekársku správu z neurologickej ambulancie MUDr. Q. V. a lekársku správu z algeziologického vyšetrenia MUDr. J.. Z neurologického nálezu jednoznačne vyplýva, že u n eh o „trvá hrubé obmedzenie., stav prognosticky nepriaznivý, výsledok operácie nedostatočný, dlhodobá konzervatívna liečba takmer bez efektu, nutné šetrenie chrbtice.“. Z algeziologického vyšetrenia vyplýva, že mu boli predpísané silné lieky na bolesť, pričom výrobcovia týchto liekov výslovne zakazujú vykonávať činnosti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť (napr. vedenie motorového vozidla a práca so strojmi, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia), lebo dochádza k zníženiu pozornosti a sústredenosti. Preto je nepredstaviteľné, aby v lekárskych posudkoch boli navrhovateľovi odporúčané údržbárske práce v dielni, kde pri práci s priemyselnými nástrojmi je vysoké nebezpečenstvo úrazu. Keďže v rozsudku krajského súdu absentuje akákoľvek zmienka o vyššie uvedených lekárskych správach, tieto krajský súd nevyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, alebo, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ v odvolaní uviedol nepovažuje za opodstatnené, pretože posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho ako aj súdneho konania. K námietke navrhovateľa voči odporúčaným údržbárskym prácam poukázala na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia ako pracovnú rekomandáciu uviedli vykonávanie fyzicky ľahšej práce v prostredí bez zvýšenej fyzickej záťaže, zdvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez práce v záklone, napr. pomocné údržbárske práce v dielni, vrátnika, informátora a podobne. Posudkoví lekári teda neodporúčali navrhovateľovi vykonávať údržbárske práce v dielni s priemyselnými strojmi s vysokým nebezpečenstvom úrazu ako uvádza navrhovateľ a prácu s priemyselnými nástrojmi vo svojich posudkoch vôbec neuvádzajú. Výkon údržbárskych prác v dielni nemusí nevyhnutne zahŕňať prácu s priemyselnými nástrojmi, ako sa domnieva navrhovateľ. Odporkyňa zdôraznila, že išlo len o jeden z viacerých príkladov vyhovujúceho pracovného zaradenia pre navrhovateľa. Taktiež nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že výrobca liekov, ktoré sú uvedené v lekárskych správach, výslovne zakazuje viesť motorové vozidlo a pracovať so strojmi. Výrobca uvádza, že uvedené lieky môžu ovplyvniť schopnosť viesť motorové vozidlo a obsluhovať stroje. Pravdepodobné to je najmä na začiatku liečby, po zvýšení dávkovania alebo po zmene liečby. Po stabilizácii dávkovania nežiaduce účinky vymiznú. Ide teda o možné vedľajšie účinky krátkodobého charakteru. Vzhľadom na to, že posudkoví lekári navrhovateľovi prácu so strojmi neodporúčali, uvedená skutočnosť nie je relevantná. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Zdravotný stav navrhovateľa bol posudkovými lekármi sociálneho poistenia posúdený na základe niekoľkých neurologických a algeziologických vyšetrení. Závery posudkových lekárov sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Odporkyňa preto navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o výške o invalidného dôchodku navrhovateľa. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal početrokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Určuje sa v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 5 až 7 zákona). Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, keďže zo správy z neurologickej ambulancie MUDr. Q. vyplýva jednoznačný záver, že „trvá hrubé obmedzenie..., stav prognosticky nepriaznivý, výsledok operácie nedostatočný, dlhodobá konzerv. liečba takmer bez efektu a nutné šetrenie chrbtice a podľa algeziologického vyšetrenia mu boli predpísané silné lieky na bolesť. Namietal, že krajský súd sa s uvedenými správami nevysporiadal.
Odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že vo veci doplnil dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa na podklade navrhovateľom namietaných správ. Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 20. novembra 2012 vyplýva, že tento posudkový lekár zohľadnil namietané správy neurolóda a algeziológa, pričom zotrval na závere o 45 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo uvedenými novšími lekárskymi správami nebolo preukázané zhoršenie, odôvodňujúce hodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4 písm. c) prílohy č.4 zákona, keďže u navrhovateľa nie sú prítomné tam uvedené komplikácie (parézy dolných končatín, svalové atrofie, ani poruchy zvieračov). Namietané lekárske správy teda boli vyhodnotené. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že vzhľadom na užívanie silných liekov s nepriaznivými vedľajšími účinkami nie je schopný pracovať ako údržbár s prístrojmi, túto námietku odvolací súd taktiež nepovažoval za dôvodnú. Z posudkov totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie môže vykonávať iba fyzicky ľahšiu prácu, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez práce v záklone a nevyplýva z neho odporúčanie prác so strojmi a nástrojmi, pri používaní ktorých môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a života. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Aj odvolací súd preto rozhodnutie odporkyne považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a odporkyni v ňom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok