9So/43/2010

 

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej   a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. O. Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie   navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28,   takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Košiciach   z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd rozsudkom z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28, potvrdil rozhodnutie odporkyne   z 13. mája 2009 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70   a § 71   zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že   pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ nespĺňa jednu   zo základných podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok spočívajúcu vo viac ako 40%- nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa pri posudzovaní jeho invalidity.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že rozhodnutie súdu je založené výlučne na posudkoch posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pričom takýto zdroj nie je možné akceptovať na dostatočné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu možnej zaujatosti. Navrhol preto, aby jeho zdravotný stav preskúmal znalec z príslušného odboru. Poukázal, že zdravotné postihnutie následkom úrazu, ku ktorému došlo 29. júna 2008 a ktorého následkom boli fraktúry viacerých stavcov chrbtice, panvy a pravej kĺbovej jamky panvovej kosti (acetabula), by malo byť klasifikované podľa ustanovenia kapitoly XV, oddiel E, pol. 2   písm. c) prílohy č. 4 zákona vzhľadom na naplnenie znakov tohto ustanovenia, o čom svedčia aj správy z opakovaných kontrolných lekárskych vyšetrení v Neurologickej ambulancii ŽNsP v Košiciach a Kliniky úrazovej chirurgie Nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Vzhľadom   na závažnosť ďalších ťažkých následkov úrazu v oblasti panvy percentuálna miera invalidity môže byť posúdená ako dostatočná na priznanie invalidného dôchodku s prihliadnutím   na § 71 ods. 8 zákona. Podľa správy z vyšetrenia na Klinike úrazovej chirurgie nemocnice   L. Pasteura v Košiciach   dňa 29. decembra 2009 na základe RTG nálezu bola potvrdená závažnosť následkov fraktúry panvy a trieštivej fraktúry kĺbovej jamky panvovej kosti a zhoršenie jeho zdravotného stavu, pretože trpí výraznou artrózou pravej kĺbovej jamky, ktorá mu pri pohybe spôsobuje ostrú bolesť v pravom bedrovom kĺbe a sťažuje pohyb, v dôsledku čoho pri chôdzi kríva, chôdza je pomalá a kvôli bolesti musí používať vychádzkovú palicu. Taktiež podľa lekára mu hrozí výmena bedrového kĺbu za protetický, vzhľadom na zhoršovanie stavu.  

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.  

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť   v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona).

Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 2 písm. b) prílohy č. 4 zákona   pri stavoch   po zlomenine tela stavca a vrodených chybách s miernym účinkom na statiku,   s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi, je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 20%.

Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby s výrazným účinkom na statiku   (s obmedzením pohybu v danom úseku), s deformáciou, občasnými   prejavmi svalového   a nervového   dráždenia, slabosťou svalového korzetu podmieňujú 30 až 40%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV., oddiel E, položka 2 písm. c/ prílohy č. 4 zákona).

Podľa všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti   so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových   a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické   pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na lekársku správu z vyšetrenia na Klinike úrazovej klinike z 29. decembra 2009, z obsahu tejto správy vyplýva, že napriek určitým ťažkostiam a rtg-vyšetrením potvrdenou výraznou poúrazovou artrózou pravého bedrového kĺbu bol navrhovateľovi odporučený bežný režim s liečbou podľa neurochirurga. Zo správy tej istej kliniky z 29. júna 2009 pritom vyplýva, že pohyby bedrového kĺbu vpravo sú takmer plné. Magnetickou rezonanciou krčnej chrbtice dňa 8. septembra 2009 napriek spondylotickým zmenám, najmä v segmente C4/5, neboli zistené zmeny signálu na mieche.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je považovaná choroba podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 2 písm. b) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Okrem tohto ochorenia, považovaného za rozhodujúce   zdravotné postihnutie, je v posudkoch konštatovaný stav po zlomenine horného a dolného oblúka lonovej kosti a acetabula vpravo, luxácia pravého bedrového kĺbu, zlomenina priečnych výbežkov 6. a 7. krčného stavca vľavo. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky uvedené postihnutia a vzhľadom na najnovšie odborné lekárske nálezy z rehabilitačného, neurologického a traumatologického vyšetrenia opakovane konštatovali primeranú hybnosť končatín, chôdzu s jednou vychádzkovou paličkou v normálnom tempe, s asymetrickým krokom a napádaním na pravú dolnú končatinu, zohľadnili aj obmedzenú hybnosť krčnej chrbtice a reflexologický neurologický nález v norme a zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje len   20%-nú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 2, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 2 písm. b/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili a ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Súd pritom nemohol prihliadnuť na navrhovateľom namietanú prognózu zhoršovania zdravotného stavu, lebo v zmysle § 71 ods. 1 zákona je pre posúdenie invalidity rozhodujúci aktuálny stav, podmieňujúci zníženie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí   zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2010

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková