9So/43/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. O. Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 15. januára 2010, č.k. 7Sd/80/2009–28, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 13. mája 2009 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo základných podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok spočívajúcu vo viac ako 40%- nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Krajský súd nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľa pri posudzovaní jeho invalidity.
Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že rozhodnutie súdu je založené výlučne na posudkoch posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pričom takýto zdroj nie je možné akceptovať na dostatočné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu možnej zaujatosti. Navrhol preto, aby jeho zdravotný stav preskúmal znalec z príslušného odboru. Poukázal, že zdravotné postihnutie následkom úrazu, ku ktorému došlo 29. júna 2008 a ktorého následkom boli fraktúry viacerých stavcov chrbtice, panvy a pravej kĺbovej jamky panvovej kosti (acetabula), by malo byť klasifikované podľa ustanovenia kapitoly XV, oddiel E, pol. 2 písm. c) prílohy č. 4 zákona vzhľadom na naplnenie znakov tohto ustanovenia, o čom svedčia aj správy z opakovaných kontrolných lekárskych vyšetrení v Neurologickej ambulancii ŽNsP v Košiciach a Kliniky úrazovej chirurgie Nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Vzhľadom na závažnosť ďalších ťažkých následkov úrazu v oblasti panvy percentuálna miera invalidity môže byť posúdená ako dostatočná na priznanie invalidného dôchodku s prihliadnutím na § 71 ods. 8 zákona. Podľa správy z vyšetrenia na Klinike úrazovej chirurgie nemocnice L. Pasteura v Košiciach dňa 29. decembra 2009 na základe RTG nálezu bola potvrdená závažnosť následkov fraktúry panvy a trieštivej fraktúry kĺbovej jamky panvovej kosti a zhoršenie jeho zdravotného stavu, pretože trpí výraznou artrózou pravej kĺbovej jamky, ktorá mu pri pohybe spôsobuje ostrú bolesť v pravom bedrovom kĺbe a sťažuje pohyb, v dôsledku čoho pri chôdzi kríva, chôdza je pomalá a kvôli bolesti musí používať vychádzkovú palicu. Taktiež podľa lekára mu hrozí výmena bedrového kĺbu za protetický, vzhľadom na zhoršovanie stavu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona).
Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 2 písm. b) prílohy č. 4 zákona pri stavoch po zlomenine tela stavca a vrodených chybách s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi, je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 20%.
Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby s výrazným účinkom na statiku (s obmedzením pohybu v danom úseku), s deformáciou, občasnými prejavmi svalového a nervového dráždenia, slabosťou svalového korzetu podmieňujú 30 až 40%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV., oddiel E, položka 2 písm. c/ prílohy č. 4 zákona).
Podľa všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na lekársku správu z vyšetrenia na Klinike úrazovej klinike z 29. decembra 2009, z obsahu tejto správy vyplýva, že napriek určitým ťažkostiam a rtg-vyšetrením potvrdenou výraznou poúrazovou artrózou pravého bedrového kĺbu bol navrhovateľovi odporučený bežný režim s liečbou podľa neurochirurga. Zo správy tej istej kliniky z 29. júna 2009 pritom vyplýva, že pohyby bedrového kĺbu vpravo sú takmer plné. Magnetickou rezonanciou krčnej chrbtice dňa 8. septembra 2009 napriek spondylotickým zmenám, najmä v segmente C4/5, neboli zistené zmeny signálu na mieche.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa je považovaná choroba podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 2 písm. b) prílohy č. 4 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Okrem tohto ochorenia, považovaného za rozhodujúce zdravotné postihnutie, je v posudkoch konštatovaný stav po zlomenine horného a dolného oblúka lonovej kosti a acetabula vpravo, luxácia pravého bedrového kĺbu, zlomenina priečnych výbežkov 6. a 7. krčného stavca vľavo. Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky uvedené postihnutia a vzhľadom na najnovšie odborné lekárske nálezy z rehabilitačného, neurologického a traumatologického vyšetrenia opakovane konštatovali primeranú hybnosť končatín, chôdzu s jednou vychádzkovou paličkou v normálnom tempe, s asymetrickým krokom a napádaním na pravú dolnú končatinu, zohľadnili aj obmedzenú hybnosť krčnej chrbtice a reflexologický neurologický nález v norme a zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje len 20%-nú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 2, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 2 písm. b/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili a ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a že navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Súd pritom nemohol prihliadnuť na navrhovateľom namietanú prognózu zhoršovania zdravotného stavu, lebo v zmysle § 71 ods. 1 zákona je pre posúdenie invalidity rozhodujúci aktuálny stav, podmieňujúci zníženie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková