9So/40/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. O., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2015 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/139/2015-38 zo dňa 03.12.2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/139/2015-38 zo dňa 03.12.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sd/139/2015-38 zo dňa 03.12.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým odporca podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") znížil navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 18.06.2015 na 323,80 eur mesačne. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 29.06.2015 a posudkovým lekárom ústredia dňa 14.07.2015. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 09.03.2015 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej krajský súd uviedol, že stanoveného termínu pojednávania na deň 03.12.2015sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nezúčastnili, doručenie predvolania mali riadne vykázané. Svoju neprítomnosť ospravedlnili, právny zástupca zároveň žiadal o odročenie pojednávania, nakoľko navrhovateľ mal na určený termín operáciu spinálnej stenózy vo Fakultnej nemocnici v Martine. Žiadal, aby krajský súd pojednávanie odročil najskôr na február 2016. Nesúhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Krajský súd v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p. vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu doručil dôkaz preukazujúci, že navrhovateľ je objednaný na operáciu na 03.12.2015. Právny zástupca navrhovateľa krajskému súdu doručil potvrdenie vydané MUDr. T., všeobecnou lekárkou pre dospelých, v zmysle ktorého navrhovateľ bude dňa 02.12.2015hospitalizovaný na neurochirurgickom oddelení FNSP Žilina. O stanovenom termíne pojednávania vedel navrhovateľ už dňa 02.11.2015 a jeho právny zástupca dňa 03.11.2015. Žiadosť o odročenie pojednávania však krajskému súdu doručili až dňa 18.11.2015 s tým, že v pôvodnej žiadosti oodročenie pojednávania je uvedené, že navrhovateľ má určený termín na operáciu spinálnej stenózy vo Fakultnej nemocnici v Martine a po preukázaní tejto skutočnosti právny zástupca súdu doručil potvrdenie o tom, že navrhovateľ bude hospitalizovaný od 02.12.2015 na neurochirurgickom oddelení FNSP Žilina. Napriek rozdielnosti uvedenia nemocnice, v ktorej mala byť vykonaná operácia, krajský súd poukázal na § 250l ods. 1 vety prvej O.s.p., podľa ktorého pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu. Napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané dňa 25.04.2015. Účelom zákonodarcu nebolo v dôchodkových veciach týkajúcich sa invalidity ponechať plynutie času na preskúmanie rozhodnutia odporcu o invalidnom dôchodku dovtedy, kým sa zdravotný stav účastníka konania buď nezlepší, alebo nezhorší. V takom prípade by sa na súdoch hromadili živé konania o invalidných dôchodkoch, čakajúce na najbližšiu lekársku správu preukazujúcu zlepšenie, resp. zhoršenie zdravotného stavu účastníkov konania. Krajský súd tiež uviedol, že nespochybňuje, že navrhovateľ mal podstúpiť operačný zákrok spinálnej stenózy, či už vo Fakultnej nemocnici v Martine alebo v Žiline. Operačný zákrok mal však podstúpiť v decembri 2015 a napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v apríli 2015. V apríli 2015 odporca pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku navrhovateľa nemohol predpokladať, aké bude štádium ochorenia spinálnej stenózy u navrhovateľa v decembri 2015. Z tohto dôvodu krajský súd vec prejednal a rozhodol vec vneprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., nakoľko aj po odročení pojednávania na február - marec 2016 by rozhodol rovnako. Stav po operácii spinálnej stenózy sa krajskému súdu javil vzhľadom na odstup času od vydania napadnutého rozhodnutia odporcu ako nová skutočnosť, na základe ktorej si môže navrhovateľ opätovne požiadať o prehodnotenie invalidity. Krajský súd tiež konštatoval, že o odbornej úrovni posudkového lekára ústredia MUDr. S. nemal dôvod pochybovať. Zdravotné problémy navrhovateľa boli známe pri posudzovaní jeho invalidity prvostupňovým aj druhostupňovým posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom preich závery o invalidite navrhovateľa. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, ani lekárske správy konštatujúce iné diagnostické závery, ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na ďalšie konanie a zaviaže odporcu nahradiť mu trovy konania, resp. žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, keďže nemal možnosť vyjadriť sa k veci. Prvé pojednávanie nariadené na 20.08.2015 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne, druhé pojednávanie nariadené na 17.09.2015 sa neuskutočnilo z dôvodu procesných nedostatkov na strane súdu, keď krajský súd nedoručil právnemu zástupcovi navrhovateľa predvolanie na pojednávanie. Tretieho pojednávania vytýčeného na 03.12.2015 sa navrhovateľ nemohol zúčastniť, pretože bol hospitalizovaný na neurochirurgii FNSP Žilina z dôvodu plánovanej operácie, čo súdu vopred oznámil podaním zo dňa 16.11.2015, keď absolvoval niektoré predoperačné vyšetrenia. Na žiadosť krajského súdu predložil dňa 26.11.2015 aj potvrdenie o hospitalizácii od 02.12.2015. Z uvedeného dôvodu žiadal o odročenie pojednávania na február 2016 a zároveň nesúhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti, čo krajský súd neakceptoval. Už keď krajský súd nariaďoval pojednávanie na december 2015, vedel, že operácia je plánovaná v tomto mesiaci (MUDr. S. to uviedol dňa 14.07.2015 v Lekárskej správe v I. časti). Podľa ustálenej judikatúry má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/180/2010). Krajský súd tak navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že nemal dôvod pochybovať o odbornej úrovni posudkového lekára ústredia MUDr. S.. V tejto súvislosti namietal, že krajský súd ani nezistil, akú má MUDr. S. odbornú špecializáciu. Pochybnosti o riadnom posúdení zdravotného stavu navodzuje aj to, že MUDr. S. dňa 14.07.2015 v lekárskej správe uviedol, že navrhovateľ je objednaný na operáciu driekovej chrbtice na december 2015, pričom zlý zdravotný stav z tohto dôvodu nebral prirozhodovaní za relevantnú skutočnosť. Posúdenie invalidity v apríli 2014 vykonal odporca v súvislosti s operáciou navrhovateľa uskutočnenou v júni 2014 - endoprotéza. Napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj rozsudok krajského súdu sa zaoberali zdôvodnením zmeny v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia len vo veľmi zúženom rozsahu, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo znížené z dôvodu vykonanej endoprotézy. Odporca sa dostatočne nezaoberal ani možnosťou stanovenia iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia s ohľadom na ostatné diagnózy navrhovateľa. Lekársku správu MUDr. S. zo dňa 14.07.2015 označil navrhovateľ za nepreskúmateľnú, lebo na strane 3 v časti „Celkový posudok" MUDr. S. presne nešpecifikoval odkazom na príslušnú časť zákona č. 461/2003 Z. z. (oddiel, položku, druh zdravotného postihnutia, mieru poklesu v percentách). Záverom navrhovateľ namietal, že krajský súd mu nedoručil rozhodnutie odporcu zo dňa 22.07.2015, nebol s ním oboznámený a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili úplnosť a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyjadreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy dlhodobo spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40%.

Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu je potrebné zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej sumu, a teda či v danom prípade došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré odôvodňovalo zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa z predchádzajúcich 80% na 70%.

Z posudkového spisu vyplýva, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske posudky posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 09.03.2015 a 29.06.2015 a lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline zo dňa 14.07.2015. Posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 80%, ale 70%.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky, spočívajúce v zlepšení zdravotného stavu navrhovateľa, považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou navrhovateľa ohľadom neakceptovania jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Z obsahu spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že dňa 02.11.2015 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré krajský súd nariadil na deň 03.12.2015 o 10:30 hod. Žiadosťou zo dňa 16.11.2015 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie tohto pojednávania na február 2016 z dôvodu, že dňa 03.12.2015 má navrhovateľ určený termín operácie - spinálnej stenózy vo Fakultnej nemocnici v Martine a nesúhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nepostupoval správne, keď neprihliadol na dôvody uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania, nakoľko navrhovateľ predmetnú žiadosť dostatočne odôvodnil.

Odvolací súd poznamenáva správnosť konštatovania krajského súdu, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporcu, teda ku dňu 25.04.2015 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporca na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Napriek skutočnosti, že pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom, krajský súd neposúdil žiadosť o odročenie pojednávania z tohto dôvodu správne. Neakceptovanie uvedenej žiadosti a vykonanie pojednávania dňa 03.12.2015 v neprítomnosti navrhovateľa viedlo k odňatiu realizácie jeho procesných práv, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestrannýmsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06).

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti, t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 122/2010 zo dňa 21.07.2010).

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi občianskeho súdneho konania znemožní realizácia tých práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu právnym poriadkom. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/11/2013 zo dňa 26.03.2013).

Odňatie možnosti konať pred správnym súdom predstavuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať aj situáciu, keď účastník konania nie je plne oboznámený s vykonanými dôkazmi a nemá tak možnosť sa k nim vyjadriť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/111/2014 zo dňa 28.10.2015).

Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok krajského súdu nemožno považovať za spravodlivý, ak bol vydaný bez toho, aby bola navrhovateľovi umožnená účasť na pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, vzhľadom na dlhšie obdobie, ktoré uplynulo od posledného posúdenia, vyžiadať si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj s prihliadnutím na novšie nálezy z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré je navrhovateľ povinný súdu predložiť v primerane určenej lehote. Krajský súd umožní účastníkom konania oboznámiť sa so všetkými vykonanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že mu nebolo doručené rozhodnutie odporcu zo dňa 22.07.2015,ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť, odvolací súd dodáva, že ide o vyjadrenie odporcu zo dňa 22.07.2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.07.2015, o čom svedčí podpis na doručenke. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd túto námietku za nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.