ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky: A. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9.októbra 2012, č.k. 2Sd/45/2012-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9.októbra 2012, č.k. 2Sd/45/2012-21, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Rozsudkom z 9.októbra 2012, č.k. 2Sd/45/2012-21, krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 22.mája 2012 a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 273 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č.883/2004) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku k 8.februáru 2011 z dôvodu, že nezískala 10 rokov dôchodkového poistenia, ale iba 8 rokov a 225 dní tohto poistenia. Navrhovateľke ako obdobie dôchodkového poistenia neboli hodnotené doby starostlivosti o dieťa ani doba jej zamestnania v Českej republike pred 1.januárom 1993, t.j. pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, a preto v zmysle nariadenia č.883/2004 v spojení s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je na hodnotenie tohto obdobia príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia. Jej rozhodnutím číslo XXX XXX XXX/XXX z 12.09.2008, bola žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že doba starostlivosti o deti je náhradnou dobou, ktorá sa podľa predpisov Českej republiky hodnotí len v prípade, ak žiadateľ získal aspoň jeden rok zamestnania, čo v prípade navrhovateľky splnené nebolo.
Krajský súd zistil, že odporkyňa navrhovateľku poučila o možnosti doplatiť si poistné za 505 dní chýbajúcej doby poistenia podľa § 142 ods.3 zákona o sociálnom poistení, aby získala 10 rokov dôchodkového poistenia. Mal za preukázané, že v období po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky navrhovateľka ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov (§ 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení) získala len 8 rokov a 225 dní dôchodkového poistenia. Pokiaľ ide o namietané doby starostlivosti navrhovateľky o deti a dobu zamestnania pred 1.1.1993, dospel k záveru, že odporkyňa tieto doby nehodnotila v súlade so zákonom, keďže v zmysle nariadenia č.883/2004 je na hodnotenie týchto dôb príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľke nebolo možné hodnotiť ani obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných občanov v období od 1.1.2001 do 31.12.2003, lebo v tomto období jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a preto sa toto obdobie podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľka nesplnila podmienku získania aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia, krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodnotil dobu starostlivosti o deti tak, aby jej starobný dôchodok mohol byť vypočítaný podľa slovenských predpisov.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že v zmysle článku 8 ods.1 nariadenia č.883/2004 a 987/2004 sa aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Keďže zamestnávateľ navrhovateľky mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sídlo na území Českej republiky, na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných pred 1.1.1993 je v zmysle tejto zmluvy príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Z dávkového spisu odporkyne mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná len v období od 21.08.1989 do 31.03.1990 (218 dní)u zamestnávateľa Správa nemovitostí města Brna, státní podnik v likvidaci, Masarykova 3,Brno. Zamestnávateľ mal teda sídlo na území Českej republiky. Navrhovateľka uplatňovala aj zhodnotenie dôb starostlivosti o deti: X. V období od 3.9.1990 do 30.11.1990 a od 2.3.1992, ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok (24.02.2012), bola evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných, pričom v období od 1.1.2001 do 31.12.2003, nepoberala podporu v nezamestnanosti.
V zmysle článku 8 ods.1 nariadenia č.883/2004 a článku 20 ods.1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, uverejnenej v Zbierke zákonov pod č.318/1994 Z.z. doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom, teda pred 1.1.1993.
Sídlo zamestnávateľa navrhovateľky pred 01.01.1993 bolo na území Českej republiky, preto na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných pred uvedeným dňom, vrátane dôb starostlivosti o deti, je príslušný nositeľ sociálneho zabezpečenia Českej republiky, teda Česká správa sociálního zabezpečení. Z uvedeného vyplýva, že doby starostlivosti navrhovateľky o deti v rokoch 1970 až 1980, nie je možné hodnotiť podľa slovenských predpisov.
Podľa slovenských právnych predpisov sa v zmysle § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 9 ods.1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31.12.2000 navrhovateľke ako doba dôchodkového poistenia hodnotili doby vedenia v evidencii nezamestnaných vobdobí od 01.01.1993 do 31.12.2000, teda 8 rokov a 225 dní.
Doba vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2001, nie je podľa zákona č.100/1988 Zb. ani podľa zákona o sociálnom poistení dobou dôchodkového poistenia.
Pre splnenie podmienky 10 rokov dôchodkového poistenia navrhovateľke chýba 505 dní. Podmienky nároku na starobný dôchodok by navrhovateľka splnila, ak by si doplatila poistné na dôchodkové poistenie za 505 dní vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1.1.2004.
Keďže navrhovateľka nezískala potrebnú dobu 10 rokov dôchodkového poistenia podľa § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods.2, § 246c ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.