Najvyšší súd

9So/4/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky E., bytom K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8,   Bratislava,   o invalidný dôchodok,   o odvolaní navrhovateľky   proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2011, č.k. 25Sd/ 179/2011-21, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Žiline   z 27. októbra 2011, č.k. 25Sd/179/2011-21   m e n í   tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X.X. zo 4. apríla 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo X.X.   z 31. augusta 2011 z r u š u j e   a   vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 27. októbra 2011, č.k. 25Sd/179/2011-21, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 4. apríla 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 31. augusta 2011, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1 a § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku s tým, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona od 6. novembra 2010 v sume 191 € mesačne z dôvodu 60 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uznanej od 06.novembra 2010, jej súčasne podľa § 263a ods. 5 zákona v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká od 6. novembra 2010 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok. Krajský súd zároveň potvrdil aj rozhodnutie odporkyne číslo X. z 31.augusta 2011, ktorým navrhovateľke od 30. júna 2011 zvýšila sumu invalidného dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona na 211,90 € mesačne vzhľadom na 65 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vychádzal z posudku posudkového lekára ústredia sociálnej poisťovne z 10. augusta 2011, ktorý po oboznámení sa s celou zdravotnou dokumentáciu, všetkými odbornými nálezmi a po vykonaní vlastného vyšetrenia navrhovateľky dospel k záveru, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dosahuje   65 %   od 30. júna 2011.   Navrhovateľka v priebehu konania predložila novší odborný lekársky nález z neurologického oddelenia, ktorý však podľa názoru krajského súdu diagnosticky nehodnotil jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu posudkovým lekárom ústredia a preto nespochybnil jeho záver o 65 %-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že od posledného vyšetrenia posudkového lekára sa jej zdravotný stav zhoršil. V priebehu odvolacieho konania predložila odvolaciemu súdu   novšie lekárske správy z internej kliniky a kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice Martin a tiež výsledky pľúcnych vyšetrení a neurologického vyšetrenia. Žiadala o priznanie plného invalidného dôchodku, teda domáhala sa uznania viac ako 70 %-nej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je možné potvrdiť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľky na vyšší invalidný dôchodok.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka od 07.septembra 1999 poberala čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 ods.1 zákona považuje   za invalidný dôchodok podľa tohto zákona, pričom čiastočná invalidita sa na účely zákona o sociálnom poistení považuje podľa § 263 ods.12 tohto zákona za 50%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Posudkový lekár pobočky za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, ktorému podľa kapitoly XV., oddielu E položky 3. písm. c) prílohy č. 4 zákona zodpovedá 50 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a túto podľa § 71 ods. 8 zákona zvýšil pre astmu o 10 %. Posudkový lekár ústredia s poukazom na novopredložené nálezy z vyšetrenia interného (28.07.2011), neurologického (03.06.2011) a pľúcneho (30.06.2011) za rozhodujúce zdravotné postihnutie už označil bronchiálnu astmu so 60 % mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a túto zvýšil o 5 % s prihliadnutím na degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách.

Posudkový lekár ústredia však podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnil, prečo rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (ťažká perzistujúca astma) pri rozpätí 60 % - 90 % zodpovedá iba 60 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prečo zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona stanovil len na 5 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 250q ods. 2 písm. c) a § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok o miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť na základe funkčných vyšetrení   (§ 71 ods. 4 zákona), pričom posudkový lekár za účasti aj odborných lekárov - pneumoftizeológa a neurológa vyhodnotí tiež novšie lekárske nálezy a svoje závery dostatočne a presvedčivo odôvodní. Až na tom základe odporkyňa znovu rozhodne o nároku navrhovateľky.

O náhrade trov odvolacieho konania   bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení   s § 151 ods. 1 O.s.p., lebo navrhovateľka žiadne trovy neuplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.    

V Bratislave 27. februára 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová