UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ C..J., rod. K., 2/ Mgr. S.J., 3/ C.J., všetci bytom B. P.. XXX, D. a 4/ Mgr. M.W., rod. K., bytom Y.. XXX/X, všetci zastúpení JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Bardejov, Partizánska ul. č. 5, ako právnych nástupcov po navrhovateľovi Františkovi Štepaniakovi, zomrelom 24. septembra 2012, naposledy bytom Dlhá Lúka č. 159, Kvačany proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľov v 1. až 4. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012, č. k. 4Sp/113/2012-50, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 8. februára 2012, č. k. 4Sp/113/2012-50, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. februára 2012, č. k. 4Sp/113/2012-50, zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa L.J. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 23. februára 2011 číslo 10350-3/2011-BA. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa vyslovila, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu. Krajský súd na základe doručeného úmrtného listu konštatoval, že navrhovateľ 24. septembra 2012 zomrel a dospel k záveru, že v konaní nemožno pokračovať, lebo úrazová renta je osobnostným nárokom, ktorý smrťou navrhovateľa zanikol. Preto krajský súd konanie podľa § 107 ods. 1 v spojení s § 250l a § 246c OSP konanie zastavil. Navrhovatelia v 1. až 4. rade (manželka a deti) ako právni nástupcovia zomrelého navrhovateľa proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietali, že súd konal s mŕtvym a žalobcom v 1/ až 4/ rade bola odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutí žalovanej o nároku zomrelého L.J. na úrazovú rentu, ktorý je nárokom z nemocenského poistenia. Žiadali napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Odporkyňa navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že zomrelému L. K. nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že jeho zamestnávateľ sa úplne zbavil svojej zodpovednosti na vzniku jeho pracovného úrazu a Sociálnej poisťovni zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť preskúmavania a rozhodovania o miere zavinenia poškodeného na vznikupracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbavil svojej zodpovednosti. Na právnych nástupcov po nebohom navrhovateľovi by prešli nároky na sumy splatné ku dňu jeho smrti len v prípade, ak by navrhovateľ splnil podmienky nároku na úrazovú rentu ako aj nárok na jej výplatu pred smrťou. V takom prípade by boli splnené zákonné podmienky na výplatu súm, splatných ku dňu smrti navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že opravným prostriedkom doručeným Krajskému súdu v Bratislave 31 marca 2011 sa navrhovateľ František Štepaniak domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne z 23. februára 2011 číslo 10350-3/2011-BA, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 20. augusta 2009, podľa § 88 a § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), nemá nárok na úrazovú rentu. Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu tým, že rozsah zodpovednosti zamestnávateľa EGEM, s.r.o. je 0 %, vzhľadom na porušenie § 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Navrhovateľ L.J. namietal, že odporkyňa sa nevyporiadala s dôvodmi uvedenými v uznesení Polície Českej republiky, ORP Praha II. z 10. júna 2010 č.j. ORII-12440-49/TČ-2009-001272 a tvrdil, že žiadny orgán pri vyšetrovaní udalosti nebral do úvahy jeho výpoveď. Podľa názoru navrhovateľa bolo rozhodnutie odporkyne predčasné, lebo nie je doložené úplným zistením skutkového stavu. Navrhol preto, aby ho súd zrušil a vec vrátil odporkyni na nové konanie a rozhodnutie. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V danej veci ide o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o úrazovej rente zomrelého navrhovateľa, nárok na ktorú uplatnil navrhovateľ riadnou žiadosťou. Nárok na dávku by zanikol len v prípade, ak by ho navrhovateľ neuplatnil včas. Úrazová dávka nie je osobnostným právom navrhovateľa, ktoré neprechádza na dedičov, preto do práv zomrelého navrhovateľa vstupujú jeho právni nástupcovia (dedičia), ktorí by mali nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti v prípade, ak by navrhovateľ splnil podmienky nároku na úrazovú rentu ako aj nárok na jej výplatu pred smrťou. To znamená, že súd je povinný preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne o nároku zomrelého navrhovateľa na úrazovú rentu, ak majú jeho dedičia záujem pokračovať v konaní. Vzhľadom na uvedené bol záver krajského súdu, že v konaní nemožno pokračovať, pretože úrazová renta je osobnostným nárokom, ktorý smrťou navrhovateľa zanikol, nesprávny. Odvolací súd z toho dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne znovu aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok



