Najvyšší súd

9So/39/2012

Slovenskej republiky  

znak

R O Z S U D O K

  V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,  

v právnej veci A. U.,   bytom I..,   proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu,   Ul. 29.

augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok   o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9. decembra 2012, č. k. 12Sd/99/2011-41, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

zo dňa 9. decembra 2012, č. k. 12Sd/99/2011-41,   m e n í   tak, že rozhodnutie odporkyne

číslo X. z 3. februára 2011, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zo dňa 9. decembra 2012, č. k.12Sd/99/2011-41,

zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 3. februára 2011, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods.

1 a § 293ax zákona č. 461 /2003 Z. z.   o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že

navrhovateľka nezískala potrebný počet 15 rokov dôchodkového poistenia ku dňu vzniku

invalidity, t.j. k 1.januáru 2010. Navrhovateľka k uvedenému dňu získala celkom 14 rokov a

328 dní dôchodkového poistenia. Súčasne súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd  

považoval rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to

vzhľadom na to, že invalidita navrhovateľky vznikla už v roku 1998, kedy dovŕšila vek 38 2   9So/39/2012

rokov a potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný

dôchodok je 8 rokov, s čím sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala.  

Podľa názoru krajského súdu je potrebné posudzovať   podmienku potrebnej doby

dôchodkového poistenia u navrhovateľky nielen podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g)

zákona, ale aj podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona a preto je potrebné v ďalšom konaní spísať

žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok aj podľa tohto ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila

s vysloveným názorom krajského súdu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka požiadala

o priznanie invalidného dôchodku už žiadosťou z 22. februára 1998, bola uznaná za plne

invalidnú podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov od 1. júla 1998, avšak žiadosť jej bola zamietnutá pre nesplnenie

potrebnej doby 5 rokov zamestnania ku dňu vzniku invalidity, ku ktorému získala len 2 roky

a 160 dní doby zamestnania. Žiadosťou zo 14. januára 2011 navrhovateľka opätovne

požiadala o invalidný dôchodok od 1. januára 2010 s poukazom na ustanovenie § 293ax

zákona a bola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona od 1.januára 2010 s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, nezískala však ku dňu vzniku

invalidity potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia. Tvrdene krajského súdu, že u navrhovateľky invalidita vznikla už v roku 1998, kedy mala 38 rokov a doba potrebná pre

vznik nároku na invalidný dôchodok je 8 rokov, nepovažuje odporkyňa, s poukazom na

ustanovenie § 293ax zákona, za správne. Odporkyňa taktiež nesúhlasila s názorom krajského

súdu na   spísanie novej žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona,

a takýto postup nepovažuje za zákonný ani logický. Podľa jej názoru krajský súd vec

nesprávne posúdil a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľka sa odvolaniu odporkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.

preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.   a dospel

k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka prvýkrát požiadala

o invalidný dôchodok žiadosťou z 22.februára 1998, na základe ktorej bola posudkovou 3   9So/39/2012

komisiou sociálneho zabezpečenia uznaná invalidnou podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona  

č. 100/1988 Zb. od 1. júla 1998. Žiadosť o invalidný dôchodok odporkyňa z dôvodu

nesplnenia potrebnej doby 5 rokov zamestnania zamietla rozhodnutím z 2. júna 1999, ktoré

nadobudlo právoplatnosť. Žiadosťou z 24. novembra 1999 navrhovateľka z dôvodu invalidity

požiadala o dôchodok manželky. Dôchodok manželky jej bol priznaný rozhodnutím

odporkyne číslo   X. z 24. februára 2000   od 1. júla 1998   a túto dávku z titulu invalidity

poberá doposiaľ. Navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku novou

žiadosťou zo 14. januára 2011 podľa § 293ax žiadala o jeho priznanie od 1.januára 2010.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí

žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 293ax zákona.

Podľa § 293ax ods. 1 zákona poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný

dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného  

od 1. januára 2010.

Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je

poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010

(§ 293ax ods.2 zákona).

V konaní o novej žiadosti o invalidný dôchodok bola navrhovateľka   posudkovým

lekárom pobočky Sociálnej poisťovne Prievidza dňa 14. januára 2011 uznaná invalidnou

podľa § 70 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %  

od 1. januára 2010, teda v súlade s § 293ax ods.2 zákona.

Navrhovateľka, narodená 2.mája 1960, dovŕšila k 1. januáru 2010 vek 49 rokov.

Podľa § 293ax ods. 3 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku  

na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik

invalidity po 31. decembri 2009.

4   9So/39/2012

Podľa § 72 ods.1 písm. g/ zákona v znení účinnom od 1. januára 2010 počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45

rokov je najmenej 15 rokov.

Nebolo sporné, že navrhovateľka pred 1. januárom 2010 získala len 14 rokov a 328 dní

dôchodkového poistenia.

Navrhovateľka namietala, že jej invalidita vznikla už v roku 1998, kedy dovŕšila vek 38

rokov a potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok je 8 rokov a teda aj túto podmienku pre priznanie invalidného dôchodku splnila.

Krajský súd toto tvrdenie navrhovateľky, napriek platnému zneniu príslušných zákonných

ustanovení, akceptoval a uložil odporkyni zaoberať sa touto skutočnosťou.

Krajský súd však opomenul skutočnosť, že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný

dôchodok podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2010 (k stanovenému dátumu vzniku

invalidity, t. j. k 1. júlu 1998, nezískala potrebnú dobu 5 rokov zamestnania podľa vtedy

platného právneho predpisu).   U takých občanov zákonodarca ustanovením § 293ax zákona

umožnil nové posúdenie nároku na invalidný dôchodok tak, že pre posúdenie podmienky

potrebnej doby poistenia sa vychádza nielen z invalidity určenej najskôr od 01.01.2010, ale

súčasne aj z veku, ktorý taký žiadateľ dovŕšil k tomuto dňu. Nepochybila preto odporkyňa,

keď podmienku potrebnej doby poistenia skúmala v súlade s § 72 ods.1 písm. g/ zákona  

ku dňu 01.01.2010.   Posunutie dátumu vzniku invalidity pri posudzovaní novej žiadosti o invalidný dôchodok ku dňu 01.07.1998 ustanovenie § 293ax ods.2 zákona vylučuje.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla vo veci

v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnila. Rozsudok

krajského súdu preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a preskúmavané rozhodnutie odporkyne

potvrdil (§ 219 v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené  

vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná

a odporkyni náhrada takých trov nepatrí zo zákona.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2013     JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová