UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Q. I., nar. XY, bytom W., zastúpeného advokátkou: JUDr. Evou Klemovou, so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. januára 2016, č. k. 5Sd/6/2014-60, v časti trov konania takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. januára 2016, č. k. 5Sd/6/2014-60, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením č. k. 5Sd/6/2014-60 zo dňa 14.01.2016 Krajský súd v Bratislave z dôvodu späťvzatia návrhu - opravného prostriedku v zmysle § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 a § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XY zo dňa 07.10.2013. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 205,67 eur. Svoje rozhodnutie v časti trov konania krajský súd odôvodnil § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., keďže odporkyňa rozhodnutiami č. XY zo dňa 05.02.2014 a č. XY - I zo dňa 04.02.2014 a č. XY - II zo dňa 04.02.2014 vyhovela navrhovateľovi vo veci priznania invalidného dôchodku v plnom rozsahu a navrhovateľ vzal späť návrh vo veci samej, ktorý bol podaný dôvodne. Trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony priznal podľa § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Rozhodnutie krajského súdu v časti trov konania napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Uviedla, že opravným prostriedkom napadnutým rozhodnutím č. XY zo dňa 07.10.2013 bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Navrhovateľ až v priebehu konania o opravnom prostriedku doložil odborné nálezy z 03.09.2013, zo 17.09.2013, z 19.09.2013, z 23.09.2013 a z
02.01.2014, na základe ktorých sa zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 70% na 75% od 23.09.2013. Rozhodnutím č. XY - II. zo dňa 04.02.2014 bol navrhovateľovi od 23.09.2013 zvýšený invalidný dôchodok na 640,40 eur mesačne. Zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, odôvodňujúce stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo preukázané až z dodatočne predložených lekárskych správ, ktoré boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, z čoho podľa odporkyne jednoznačne vyplýva, že nezavinila zastavenie konania. K vydaniu nového rozhodnutia nedošlo z dôvodu správania sa na strane odporkyne, naopak, dodatočné predloženie lekárskych správ vyvolalo potrebu opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. V čase vydania napadnutého rozhodnutia postupovala správne a v súlade s vtedy aktuálnym stavom a právnymi predpismi, pri vydaní napadnutého rozhodnutia neporušila žiadnu povinnosť ustanovenú právnymi predpismi, nezavinila zastavenie konania. Nie sú preto splnené podmienky na uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Právoplatným rozhodnutím odporkyne číslo XY zo 07.09.2011 bol navrhovateľovi od 06.03.2010 priznaný invalidný dôchodok 211,00 eur mesačne pre 70% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Žiadosťou z 19.08.2013 navrhovateľ požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku. Na tom základe bol posúdený posudkovým lekárom pobočky Bratislava dňa 16.09.2013 so záverom, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 70%; na tom základe odporkyňa rozhodnutím číslo XY zo 07.10.2013 žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla.
Z opravného prostriedku podaného navrhovateľom dňa 18.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XY zo dňa 07.10.2013, ktorým mu odporkyňa zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Následne bol lekárskym posudkom zo dňa 07.01.2014 uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75% od 23.09.2013.
Rozhodnutím č. XY - I zo dňa 04.02.2014 odporkyňa navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od 06.03.2010 pre 70% mieru poklesu v sume 421,80 eura mesačne a invalidný dôchodok zvýšila pre 75% mieru poklesu na 640,40 eura mesačne rozhodnutím č. XY - II zo dňa 04.02.2014.
Rozhodnutím č. XY zo dňa 05.02.2014 odporkyňa zrušila svoje rozhodnutie č. XY zo dňa 07.09.2011 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutie zo dňa 07.10.2013 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a uviedla, že vyhovuje opravným prostriedkom navrhovateľa „v plnom rozsahu“.
Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodnutiu odporkyne zo dňa 07.10.2013 predchádzalo, na základe žiadosti navrhovateľa z 19.08.2013 o zvýšenie invalidného dôchodku, posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa lekárskym posudkom zo dňa 16.09.2013. Pri vypracovávaní posudku lekár vychádzal zo správ z vyšetrení zo dňa 13.02.2013, 20.02.2013, 28.02.2013, 03.09.2013, ktoré mal k dispozícii, a z ktorých vyvodil 70% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z lekárskeho posudku zo dňa 07.01.2014 je zrejmé, že uznať navrhovateľa invalidným pre 75% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo možné až od 23.09.2013. Odporkyňa v čase vypracovávania lekárskeho posudku zo dňa 16.09.2013, okrem správy z vyšetrenia zo dňa 03.09.2013, lekárske správy zo dňa 17.09.2013, 19.09.2013, 23.09.2013 a 02.01.2014 nemala (a z časového hľadiska ani nemohla mať) k dispozícii.
V prípade zastavenia konania súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 146 O.s.p. najskôr skúma, či niektorému z účastníkov možno pričítať zavinenie na zastavení konania, pričom najskôr musí posúdiť, či zastavenie konania zavinil odporca, tak ako to predpokladá druhá veta § 146 ods. 2 O.s.p. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak odporca po začatí konania vyhovie požiadavkám navrhovateľa formulovaným v návrhu na začatie konania. Úplné vyhovenie požiadavkám navrhovateľa odporcom bez zmeny okolností počas prebiehajúceho súdneho konania zakladá nárok navrhovateľa na náhradu trov konania voči odporcovi.
V danom prípade však nemožno konštatovať, že by odporkyňa svojím správaním zavinila zastavenie konania bez zmeny okolností počas konania o opravnom prostriedku. Až nové lekárske správy zo dňa 17.09.2013, 19.09.2013, ale najmä z 23.09.2013, teda z vyšetrení vykonaných až po vydaní lekárskeho posudku zo dňa 16.09.2013 (ako podkladu rozhodnutia odporkyne zo dňa 07.10.2013) odôvodnili zvýšenie miery poklesu - od 23.09.2013, od ktorého odporkyňa pre takto zvýšenú mieru poklesu invalidný dôchodok zvýšila, teda nie odo dňa podania žiadosti (19.08.2013).
Zavinenie zastavenia konania v zmysle § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. preto nie je možné pričítať odporkyni.
Na základe uvedeného odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, uznesenie o trovách konania v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovi nepatrí v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tiež náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a žiadne trovy mu v tomto odvolacom konaní ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.