ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, Z., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2014 spolu so zmenovým rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2014 o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/173/2014-89 zo dňa 10.12.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/173/2014-89 zo dňa 10.12.2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2014 spolu so zmenovým rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2014 zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 708,39 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odôvodnenie
Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sd/173/2014-89 zo dňa 10.12.2015 potvrdil rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2014 spolu so zmenovým rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutia odporcu"), ktorým odporca podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 02.01.2011 s odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd rozsudkom č. k. 25Sd/173/2014-43 zo dňa 06.11.2014 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 07.05.2014. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/28/2015 zo dňa 17.03.2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9So/28/2015 zo dňa 13.04.2015 zrušil predmetný rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 07.05.2014 je rozhodnutím o zmene rozhodnutia zo 06.02.2014 a tiež z dôvodu, že navrhovateľ v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia zo 06.02.2014 podaním zo dňa 05.03.2014 požiadal o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok, pričom odporca toto podanie považoval za návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 06.02.2014. Krajský súd vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Konštatoval, že u navrhovateľa by bola splnená podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok v prípade, že by bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v II. kategórii funkcií, ktoré trvali k 31.12.1999, čím by u neho vznikol aj nárok na zníženie dôchodkového veku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832- 6/2013-VZ zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ získal dobu od 03.10.1968 do 23.09.1970 v II. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 01.08.1972 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor), od 01.10.2000 do 31.03.2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832-8/2014-VZ zo dňa 21.05.2014 vyplýva zmena v skutočnostiach uvedených v potvrdení zo dňa 16.12.2013. V zmysle potvrdenia zo dňa 21.05.2014 získal navrhovateľ dobu od 03.10.1968 do 23.09. 1970 v III. kategórii (základná vojenská služba), od 01.08.1972 do 31.12. 1999 v II. pracovnej kategórii (doba v Hasičskom a záchrannom zbore), dobu od 01.01.2000 do 31.03.2010 v III. pracovnej kategórii (doba v Hasičskom a záchrannom zbore). Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. MV-SRLZ-43.832-1/SZ-2010 zo dňa 24.05.2010 bol navrhovateľovi podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.") priznaný výsluhový dôchodok od 01.04.2010. Pre výpočet výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba od 03.10.1968 do 23.09.1970 a doba trvania služobného pomeru od 01.08.1972 do 31.03.2010, t. j. 39 rokov a 243 dní. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. pracovnej kategórie žiadny právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Obdobie, ktoré u navrhovateľa založilo nárok na výsluhový dôchodok (podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.), nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, lebo bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ počas služobného pomeru vykonával zamestnanie v II. pracovnej kategórii, nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, nebolo u neho možné ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. znížiť dôchodkový vek. Navyše, doba trvania služobného pomeru mu bola zhodnotená pri určovaní výsluhového dôchodku. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporcu sú vecne správne.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutia odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, resp. vo veci rozhodne sám. Vyjadril presvedčenie, že činnosť príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je v prvom rade službou a nie prácou či zamestnaním. V ich zbore sa používajú rovnaké vojenské hodnosti ako v ostatných silových rezortoch. Služba v zbore je svojou náplňou rovnaká a možno aj náročnejšia ako služba vojakov, policajtov a ostatných príslušníkov silových rezortov. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru boli v roku 2008 vyňatí zo všeobecného dôchodkového systému a boli priradení do osobitného dôchodkového systému spolu s vojakmi a policajtmi. O kvalitatívnej zmene ich poslania a zvýšení rozsahu zákrokov, vystupňovaní a akumulovaní ich zodpovednosti dnes nikto z kompetentných nechce počuť, no nie je možné pred tým zatvárať oči. Krajský súd a odporca zotrvávajú na archaických predstavách o činnosti zboru, avšak táto spoločnosť im musí poskytnúť primerané ohodnotenie a nie svojimi neadekvátnymi rozhodnutiami len stupňovať napätie a nespokojnosť v radoch hasičov. Navrhovateľ ďalej poukázal na neudržateľnosť situácie, kedy vo vnútri segmentu silových rezortov pretrvávajú výrazné rozdiely, ktoré nemajú racionálny základ. Ak je sekundárnym výsledkom činnosti príslušníkov všetkých silových rezortov výsluhový dôchodok, tak ich primárnou činnosťou je rovnako náročný výkon aktívnej služby. Navrhovateľ je presvedčený, že podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988Zb.") sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie aj služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Vykonávaná profesionálna služba zaradená do II. pracovnej kategórie sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie II. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľovi sa musí podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. znížiť dôchodkový vek za výkon prác zaradených do II. pracovnej kategórie, pretože odslúžil profesionálnu službu hasiča v trvaní 29 rokov + 150 dní v II. pracovnej kategórii, resp. v II. kategórii funkcií a mal by odísť do starobného dôchodku vo veku 58 rokov. Vo výkone služby ako vojak základnej služby ČSĽA a príslušník Hasičského a záchranného zboru odslúžil 39 rokov a 243 dní, t. j. 10 735 dní + 3 743 dní = 14 478 dní. Výpočet odslúženej a odpracovanej doby preukázaný navrhovateľom je oveľa presnejší ako výpočet spracovaný odporcom. Krajský súd sa týmito disproporciami dôkladne nezaoberal napriek tomu, že ide o kľúčové dôkazy v prospech navrhovateľa. Nie je možné tolerovať situáciu, keď v skutočnosti odpracoval oveľa dlhšie obdobie (5 913 dní + 289 dní = 6 202 dní, t. j. 16 rokov a 362 dní) a odporca mu ho priznal iba čiastočne (iba v dĺžke 5 rokov a 269 dní), nakoľko mu nebolo zhodnotených 11 rokov a 93 dní. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s tým, že odporca mu odslúženú vojenskú základnú službu počíta iba ako III. pracovnú kategóriu. Príslušníci ozbrojených zborov nikdy nemali výkon vojenskej základnej služby posudzovaný ako III. pracovnú kategóriu, ale len ako I. resp. II. pracovnú kategóriu funkcií. Príslušníci ozbrojených zborov totiž ani nepoznali do 31.12.1999 pojem III. pracovná kategória. V období pred výkonom profesionálnej služby hasiča v II. pracovnej kategórii navrhovateľ pracoval aj v civilnom sektore v III. pracovnej kategórii 6 202 dní, t. j. 16 rokov a 362 dní a túto dobu žiadal započítať do starobného dôchodku. Z § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu profesionálnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Ak by príslušník Hasičského a záchranného zboru aj nesplnil podmienku získania 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale by získal potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporca povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Na záver navrhovateľ dodal, že bol v legitímnom očakávaní, že si štát po ukončení činnej služby v ozbrojených zboroch splní voči nemu svoje záväzky tak, ako si on plnil záväzok vykonávať službu príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť navrhovateľovi vyššiu úroveň zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby a táto kategória poistencov, ako je navrhovateľ, by bola v systéme vnútroštátnych poisťovacích a dôchodkových zabezpečovacích systémov znevýhodnená v porovnaní s ostatnými poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Mal za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Trval na tom, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na dôchodkovú dávku postupoval v súlade s právnymi predpismi.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu nie sú pojmy I. a II. pracovná kategória totožné s pojmami I., resp. II. kategória funkcií.
Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že navrhovateľ získal 2 094 dní, t. j. 5 rokov a 269 dní dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832-6/2013-VZ zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ získal dobu od 03.10.1968 do 23.09.1970 v II. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 01.08.1972 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor), od 01.10.2000 do 31.03.2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832-8/2014-VZ zo dňa 21.05.2014 vyplýva zmena v skutočnostiach uvedených v potvrdení zo dňa 16.12.2013. V zmysle potvrdenia zo dňa 21.05.2014 získal navrhovateľ dobu od 03. 10.1968 do 23.09.1970 v III. kategórii (základná vojenská služba) a dobu od 01.08.1972 d 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii. V uvedenom období jeho služba nebola zaradená do I., resp. II. kategórie funkcií. Rovnako zaradenie do II. pracovnej kategórie vyplýva aj z evidenčných listov o dobách zamestnania. Výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. preto nezakladal nárok na zníženie dôchodkového veku.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Rovnako podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom je zákon č. 328/2002 Z. z.
S účinnosťou od 01.01.2008 sa za „policajta" na účely zákona č. 328/2002 Z. z. považuje aj príslušník Hasičského a záchranného zboru.
Nebolo sporné, že navrhovateľ získal potrebnú dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., že jeho služobný pomer hasiča sa skončil dňom XX.XX.XXXX a že v tento deň požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol od 01.04.2010 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. aj priznaný.
Odvolací súd však poukazuje na osobitnú úpravu zákona č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k hasičom, teda aj k navrhovateľovi.
Výsluhový dôchodok je v zmysle § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. dávkou výsluhovéhozabezpečenia.
Podľa § 143t ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., účinného od 01.01.2009, hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 01.01.2009 do 31.12.2010, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom sa tu rozumie zákon č. 461/2003 Z. z.
Podľa § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., dňom podania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona.
Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 02.01.2011. Výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 01.04.2010. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok, t. j. dňom 30.12.2013 mu v zmysle § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia zanikol.
„V zmysle § 143t ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok zanikol a výkon služby od tohto dňa už nárok na výsluhový dôchodok nezakladal. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že orgán ministerstva vnútra navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznal, resp. naďalej ho vypláca." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/65/2015 zo dňa 30.11.2016).
„Príslušníkovi Hasičského a záchranárskeho zboru, ktorý ukončil služobný pomer v dobe od 01.01.2008 do 31.12.2010 a v tejto dobe mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."), dňom podania žiadosti na Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok zaniká podľa § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 293be zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia.
Výkon služby od tohto dňa už nárok na výsluhový dôchodok nezakladá, preto od tohto dňa nie je dôvod na vylúčenie obdobia trvania služby príslušníka Hasičského a záchranárskeho zboru z obdobia dôchodkového poistenia postupom podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/107/2015 zo dňa 29.03.2017).
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom (5 rokov a 269 dní) a v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia (38 rokov a 131) dňom dovŕšenia 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na výsluhový dôchodok priznaný od 01.04.2010 zaniká dňom podania žiadosti o starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, nie je dôvod na vylúčenie doby služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru z obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu pre posúdenie nároku na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie výkonu služby. Pri novom rozhodovaní vo veci je odporca viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 7 O.s.p.).
O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia, a to za päť úkonov právnej služby, a to 3x po 61,87 eur podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + 3x 8,04 eur ako režijný paušál (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 09.06.2014, účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014, podanie odvolania zo dňa 22.12.2014), 1x 64,53 eur plus režijný paušál 8,39 eur (účasť na pojednávaní dňa 10.12.2015) a 1x 66 eur a k tomu režijný paušál 8,58 eur (odvolanie zo dňa 15.01.2016). Súd mu tiež priznal náhradu za stratu času 2x vlakom z Bratislavy do Žiliny a späť dňa 06.11.2014 a 10.12.2015, t. j. 6 polhodín tam a 6 polhodín späť (1/60 z výpočtového základu, 12x 13,40 eur a 12x 14,30 eur) a cestovné vlakom dňa 06.11.2014 2x 9,38 eur. Cestovné vlakom dňa
10.12.2015 mu súd nepriznal, nakoľko z cestovného lístka vyplýva, že mal bezplatnú prepravu. Súd mu nepriznal ani náhradu za cestovné MHD vo výške 0,35 eur z dôvodu nepredloženia cestovného lístka. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 708,39 eur. Priznanú náhradu je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.