ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky H. W., bytom T. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2012, č. k. 26Sd/118/2012-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2012, č. k. 26Sd/118/2012-35, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 13. decembra 2012, č. k. 26Sd/118/2012-35, potvrdil rozhodnutie odporkyne z 22. marca 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale je 30 %. Krajský súd konštatoval, že podľa obsahu posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen z 15.03.2012 a 17.05.2012 a ústredia Sociálnej poisťovne z 12. júna 2012 navrhovateľka je pre bolesti chrbtice liečená 10 rokov. U dominujúcich bolestí v krčnej oblasti boli zistené degeneratívne zmeny, prejavujúce sa tŕpnutím akrálnych častí horných končatín (končekov prstov) a zníženou citlivosťou intermitentne, bez výraznejšieho klinického korelátu, bez známok myelopatie. V oblasti driekovej chrbtice sú preukázané ľahké začínajúce degeneratívne zmeny, bez útlaku okolitých štruktúr. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím funkcie, ktoré podmieňuje u navrhovateľky 30 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (kapitola XV., oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona). Pridružené ochorenia samostatne nedosahujú vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani neovplyvňujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Porucha krvného tlaku je pri liečbe uspokojivá, artróza kolenných kĺbovprimeraná dosiahnutému veku a depresívna epizóda pri adaptačnej poruche s ambulantnou psychiatrickou liečbou od 3. apríla 2012 nespĺňa kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, teda ju nemožno hodnotiť z posudkového hľadiska. Z uvedených dôvodov posudkový lekár nepovažoval pridružené ochorenia za posudkovo významné. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje invaliditu a na tom základe mal za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok a odporkyňa správne rozhodla, keď jej invalidný dôchodok nepriznala. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že jej zdravotný stav jej reálne nedovoľuje žiadnu pracovnú činnosť a žiadala o prehodnotenie rozhodnutia krajského súdu.
Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že navrhovateľka neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.
Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35 %, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg.- diagnostikou chrbtice.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľky a objektívnym nálezom preukázané degeneratívne zmeny, bez herniácie disku a jednoznačnej radikulárnej symptomatiky. Pridružené ochorenia podľa posudkov neovplyvňujú schopnosť navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a preto zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona neodôvodňuje.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazovala na dôvody uvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, v tomto návrhu uviedla len to, že nesúhlasí s posudkom posudkového lekára o invalidite a že jej zdravotný stav je trvale vážny. Navrhovateľka v žiadnom podaní neuviedla konkrétne dôvody, alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Lekárske správy z neurologickej a ortopedickej ambulancie, ktorépredložila na pojednávaní krajskému súdu, nepreukazujú nové skutočnosti, konštatujú dovtedy popisovaný zdravotný stav bez zmeny diagnostických záverov a depresívna epizóda nespĺňa kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu., teda stavu, ktorý by v zmysle § 71 ods.2 zákona mal podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Odvolací súd preto námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.
Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky spôsobuje 30 % - nú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods.1 zákona a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok