ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľky H.., bytom T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. januára 2014, č. k. 23Sd/4/2013-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 13. januára 2014, č. k. 23Sd/4/2013-73 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 3. decembra 2012 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 13. januára 2014, č. k. 23Sd/4/2013-73, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 3. decembra 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nitra z 8. novembra 2012 a 21. februára 2013 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je astma ľahká perzistujúca s mierou poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, určenou na hornej hranici percentuálneho rozpätia podľa kapitoly VIII., oddielu B, položky 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona. Ostatné ochorenia navrhovateľky nepovažoval posudkový lekár za posudkovo významné. K zhodnému záveru dospel i posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia, so sídlom v Nitre v posudku z 27. marca 2013, ktorý po zohľadnení predložených lekárskych nálezov nezistil podmienky pre uznanie invalidity. Konštatoval, že navrhovateľka má viacero nezávažných zdravotných porúch, ktoré ani samostatne, ani v súčte nedosahujú stupeň invalidity. Krajský súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami navrhovateľky, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia dostatočne a presvedčivo odôvodnili, ženavrhovateľkin zdravotný stav nepodmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala nedostatočné posúdenie jej zdravotného stavu a nesprávne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Je sledovaná u viacerých špecialistov v pravidelných 3 až 6 mesačných intervaloch, čo znamená, že ich musí navštíviť asi 19 krát za rok. Po hysterektómii má komplikácie spojené autoimunitným ochorením. Jednotlivé ochorenia navzájom súvisia a navzájom sa podmieňujú a ich chronicita závažne ovplyvňuje jej pracovné možnosti a kvalitu vykonávanej práce. Z toho dôvodu žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v najvyššej možnej miere. Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že navrhovateľka neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla, aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa § 70 ods.1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona).
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona).
Odvolací súd zhodne s krajským súdom dospel k záveru, že pokiaľ ide o ochorenie astma bronchiale, posudkoví lekári vyhodnotili postihnutie navrhovateľky objektívne a presvedčivo, v zhode s odbornými lekármi a navrhovateľka ani v odvolacom konaní nepreukázala zhoršenie uvedeného ochorenia, ktoré posudkoví lekári považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani ostatných postihnutí, ktoré posudkoví lekári zohľadnili na základe nálezov, aktuálnych v období posudzovania navrhovateľky. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka predložila novšie lekárske nálezy. Od 29.10.2014 do 4.11.2014 bola hospitalizovaná na Neurologickej klinike FN v Nitre pre akútne bolesti chrbtice svyžarovaním do ľavej hornej končatiny a bolesti LS chrbtice. Novozistená bola u nej neurogénna tetania a adaptačná porucha (psychiatrický nález zo 16.10.2014). Okolnosť, že u navrhovateľky bola 15.08.2013 pri vyšetrení magnetickou rezonanciou verifikovaná herniácia v C-úseku chrbtice s útlakom miešneho koreňa C6 vľavo s prihliadnutím na správu z hospitalizácie na neurológii (od 29.10.2014 do 4.11.2014), podľa názoru odvolacieho súdu je okolnosťou, ktorá vyvoláva potrebu opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zistenie skutkového stavu je preto nedostačujúce na posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 220 v spojení s § 250ja ods. 3, § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok o miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, pričom posudkový lekár vyhodnotí túto mieru tak z hľadiska neurologického, resp. gynekologického (hysterektómia 04.11.2013) a prihliadne aj na iné novšie lekárske nálezy a svoj záver dostatočne odôvodní. Až na tom základe odporkyňa rozhodne o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok znovu.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k ods.1, v spojení s § 151ods.1 O.s.p., lebo navrhovateľka ich náhradu neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok