9So/3/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: Q. K., bytom C., B. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava o vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10.10.2016, č. k. 24Sd/116/2016-95, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.10.2016, č. k. 24Sd/116/2016-95, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 o priznaní vyrovnávacieho príplatku z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom č. k. 24Sd/116/2016-95 zo dňa 10.10.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.) navrhovateľovi od 01.01.2016 priznala vyrovnávací príspevok v sume 113,90 € mesačne.

Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne namietal, že vyrovnávací príplatok žiadal priznať spätne od XX.XX.XXXX, teda od priznania starobného dôchodku.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na zistenie, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 13.01.2016 požiadal odporkyňu o priznanie vyrovnávacieho príspevku od XX.XX.XXXX, v opravnom prostriedku nenamietal výšku vyrovnávacieho príspevku od 01.01.2016, ale domáhal sa jeho priznania podľa žiadosti, teda od 01.01.2016. Vzhľadom na ustanovenie § 69b zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj dôvodovú správu k zákonu č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z., dospelk právnemu záveru, že nárok na vyrovnávací príspevok vzniká odo dňa splnenia zákonom ustanovených podmienok, najskôr od 01.01.2016 a preto nie je možné spätne ho vyplatiť od XX.XX.XXXX. Na správnosti rozhodnutia potom nič nemení ani okolnosť, že v odôvodnení rozhodnutia odporkyňa nesprávne uviedla, že vyrovnávací príplatok navrhovateľ žiadal priznať od 01.01.2016, hoci navrhovateľ žiadal o jeho priznanie od XX.XX.XXXX. Pokiaľ navrhovateľ namietal viaceré rozsudky najvyššieho súdu (sp. zn. 9So/200/2011 z 30.01.2013, 9So/124/2013 z 25.02.2015 a 1So/66/2013 z 19.01.2016), podľa krajského súdu v nich najvyšší súd posudzoval nároky na starobný dôchodok a jeho výšku, nie priamo nárok na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. Preskúmavané rozhodnutie preto považoval za súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Považuje za nesprávny záver krajského súdu, že v jeho prípade nemožno aplikovať právny názor najvyššieho súdu vyslovený v ním namietaných rozsudkoch sp. zn. 9So/124/2013, 1So/66/2013, lebo podľa názoru krajského súdu v uvedených rozhodnutiach najvyšší súd neposudzoval priamo nárok na konkrétnu dávku - vyrovnávací príplatok, ale iba nároky na starobný dôchodok a jeho výšku. Poukázal na to, že z hľadiska skutkovej situácie je absolútne totožný s prípadmi navrhovateľov v uvedených konaniach - rovnako ako on pracovali celý život na území Slovenskej republiky, rovnako mali ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnávateľa so sídlom v Českej republike a rovnako im vznikol rozdiel medzi výškou starobného dôchodku, na ktorý by mali nárok výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky a úhrnom súm starobného dôchodku priznaného v Českej republike a starobného dôchodku priznaného v Slovenskej republike. Z toho dôvodu namietol aj záver krajského súdu, že odporkyňa vo vzťahu k nemu neporušila zákaz diskriminácie. Nepriaznivé dôsledky rozdelenia ČSFR znáša od priznania starobného dôchodku dňom XX.XX.XXXX do 31.12.2015. Slovenská republika je nástupníckym štátom ČSFR, preto na dobu jeho zamestnania do 31.12.1993 nemožno nahliadať ako na dobu zamestnania v cudzine. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení nepovažovala dôvody odvolania za opodstatnené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba vyhovieť.

Medzi účastníkmi nebola sporná výška starobného dôchodku vyplácaného ku dňu 01.01.2016 ani výška vyrovnávacieho príplatku od 01.01.2016 vo výške 113,90 € mesačne. Navrhovateľ sa však domáha doplatenia záporného rozdielu medzi výškou jeho starobného dôchodku a výškou starobného dôchodku, ktorý by mu patril, ak by pre výšku tohto dôchodku bola ako doba dôchodkového poistenia hodnotená aj doba pred 01.01.1993, za ktorú mu bol starobný dôchodok v súlade so Zmluvou o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR (č.318/1994 Z. z.) priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia. Z dôchodkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXX odvolací súd zistil, že:

- starobný dôchodok ako tzv. čiastkový dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od XX.XX.XXXX rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 24.10.2006 za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do XX.XX.XXXX vo výške 4 469 Sk mesačne;

- obdobie dôchodkového poistenia pred 01.01.1993 bolo zhodnotené rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.06.2017, ktorým mu od XX.XX.XXXX priznala starobný dôchodok ako čiastkový („dílčí“) dôchodok vo výške 7 843 Kč mesačne;

- navrhovateľ v roku 2007 požiadal o priznanie dorovnávacieho príspevku k starobnému dôchodku poukazujúc na to, že napriek tomu, že aj doby poistenia pred 01.01.1993 odpracoval na územíSlovenskej republiky, tieto mu vzhľadom na sídlo zamestnávateľa v Českej republike boli hodnotené pre nárok a výšku starobného dôchodku v Českej republike, v dôsledku čoho celková výška oboch dôchodkov je nižšia ako keby mu bol dôchodok za všetky doby bol priznaný v Slovenskej republike. Túto žiadosť odporkyňa zamietla rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 20.10.2008, ktoré bolo v súdnom konaní o opravnom prostriedku potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/327/2008-78 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/93/2010 zo dňa 08.07.2011.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 veta pred bodkočiarkou O. s. p., § 145 ods. 4 SSP).

V danom prípade navrhovateľ na tlačive Sociálnej poisťovne „Žiadosť o vyrovnávací príplatok (podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z.)“ dňa 13.01.2016 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku a tento žiadal priznať od XX.XX.XXXX.

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím navrhovateľovi priznala vyrovnávací príplatok od 01.01.2016, opomenula však vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia aj s uplatneným nárokom na vyrovnanie od XX.XX.XXXX (§ 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.). Odvolací súd vzhľadom na to dospel k názoru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 250 ja ods. 3 O. s. p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporkyňa rozhodne o celej žiadosti, pričom pri posudzovaní nároku na „vyrovnanie“ dôchodku od XX.XX.XXXX aj z hľadiska ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vysporiada tiež s okolnosťou, že rozsudkom zo dňa 25.02.2015 vo veci sp. zn. 9So/124/2013 došlo k zmene judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. česko-slovenských dôchodkov.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže žiadne trovy nežiadal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.