Najvyšší súd

Slovenskej republiky  

9So/29/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky   v právnej veci navrhovateľov: 1.... S., bytom N. X., 2. P. S.S. bytom N. X., 3. M. S.S. bytom Š. X. a 4. M.. H., rod. S., bytom Š.   X.   ako právnych nástupcov po zomrelom navrhovateľovi M. S., naposledy bytom N. X.,

proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8,   Bratislava,   o   starobný

dôchodok, o odvolaní   odporkyne   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Trenčíne   z 29.

septembra 2011, č. k. 12Sd/201/2010 - 86, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudok   Krajského   súdu   v Trenčíne  

z 29. septembra 2011, č. k. 12Sd /201/2010 - 86,   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X.   X.

z 10. júna 2010 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo X. X. zo 7. júla 2010 a vec vrátil

odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňou nebol   dostatočne   a

spoľahlivo zistený   skutkový stav veci nielen s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa, ale

predovšetkým preto, že z doloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia z roku 1985

vyplýva, že odpracoval v prvej a druhej pracovnej kategórii 5 586 dní, t.j. 15 rokov

a z posudku Okresného ústavu národného zdravia - oddelenia chorôb z povolania v Prievidzi  

č. 3205/1983 zo dňa 28. októbra 1983 je   zrejmé, že u navrhovateľa bola zistená choroba

z povolania. Podľa názoru krajského súdu je potrebné vykonať dokazovanie na tvrdenie

navrhovateľa, že v bani v podzemí odpracoval 17 rokov a odporkyňa mu všetky doby

nezapočítala.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym

názorom krajského súdu a poukázala na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím z 10.júna 2010 realizovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22.mája 2009, č. k. 12 Sd/321/2008-

33 v spojení s rozsudkom   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn.

9So/134/2009.   Uviedla, že najvyšší súd   mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil

podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia 55 roku veku podľa § 21

ods. 1 písm. a), b) zákona č. 100/1988 ZB. a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

a odporkyni uložil, aby posúdila splnenie podmienok na dávku aj podľa § 174 zákona  

č. 100/1988 Zb.   Rozhodnutím z 10.júna 2010 sa odporkyňa zaoberala už aj posúdením

splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988

Zb., tak ako to prikázal najvyšší súd.   Námietku navrhovateľa, že v zmysle § 9 zákona  

č. 100/1988 Zb. je náhradnou dobou doba nezamestnanosti ako aj doba poberania čiastočného

invalidného dôchodku a že takéto doby u neho boli – trvali k 31. decembru 1999,  

je neopodstatnená, pretože poberanie čiastočného invalidného dôchodku bez splnenia ďalších

podmienok nie je náhradnou dobou podľa § 9 ods. 1 písm. j), doba poberania čiastočného

invalidného dôchodku je náhradnou dobou len v prípade, že sa počas poberania vyplácal

príspevok pred umiestnením do zamestnania – to však nie je prípad navrhovateľa. Keďže

z evidenčného materiálu vyplýva, že k 31. decembru 1999 navrhovateľ nebol zamestnaný, ani

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani nezískal dobu poberania čiastočného invalidného

dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania podľa § 9 ods. 1

písm. j)   zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

nebol zákonný dôvod zhodnotenia prípadných náhradných dôb získaných navrhovateľom  

pred 1. januárom 2000. Námietku navrhovateľa, že nebrala do úvahy § 21 písm. b) zákona  

č. 100/1988 Zb. v spojení s § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. vzhľadom na zlý

zdravotný stav navrhovateľa taktiež nepovažuje za opodstatnenú z dôvodu, že v zmysle § 21

písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. musí poistenec získať najmenej 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) a to aj v prípade, že bol z tohto zamestnania uvoľnený

z dôvodov § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení („zdravotný

dôvod“). Ak by nebol poistenec uvoľnený z dôvodov § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988

Zb. je potrebných pre znížený dôchodkový vek najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom

v § 14 ods. 2 písm. b). Odporkyňa nesúhlasí tiež s názorom krajského súdu, že v ďalšom

konaní je potrebné komplexne posúdiť osobný list dôchodkového zabezpečenia z roku 1985,

z ktorého vyplýva, že navrhovateľ odpracoval v prvej a druhej kategórii 5 586 dní, t. j.  

15 rokov. Pre dôchodkový vek 55 rokov nie je relevantné, či navrhovateľ získal 15 rokov

v prvej a druhej kategórii, relevantné je, či navrhovateľ získal najmenej 15 rokov v I. AA

kategórii. Zamestnanie v II. pracovnej kategórii nemá na znížený dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žiaden vplyv. Taktiež nemá žiaden

vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 10. decembra 2004

posudok Okresného ústavu národného zdravia – oddelenia chorôb z povolania v Prievidzi  

zo dňa 28. októbra 1983, nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienky, aby mu patril znížený

dôchodkový vek, keďže aj podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. je pri uvoľnení

zo zamestnania z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), pre dôchodkový vek  

55 rokov potrebné získať najmenej 15 rokov v I. AA kategórii. Podľa jej názoru krajský súd

vec nesprávne skutkovo aj právne vec posúdil a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

Namietal, že odporkyňa nerozobrala zákon č. 100/1988 Zb. do potrebnej hĺbky a poukazoval

na odrobených 15 rokov v I. a II. pracovnej kategórii. Súčasne namietol, že odporkyňa sa

nezaoberala Nariadením vlády   Českej a   Slovenskej federatívnej republiky zo dňa  

30. novembra 1990, vydané pod č. 557/1990Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného

dôchodku baníkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.  

a v medziach odvolania a dospel k záveru, že ho nemožno potvrdiť ani zmeniť.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku

a výške starobného dôchodku navrhovateľa.

V danej veci bolo opakovane rozhodované o nároku navrhovateľa na starobný

dôchodok a rozhodnutia odporkyne boli opakovane súdmi zrušené a vrátené odporkyni  

na ďalšie konanie, naposledy rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 12Sd/321/2008-33

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/134/2009  

z 31. marca 2010. V ňom vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je viazaná nielen

odporkyňa, ale aj súd prvého stupňa (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím číslo 470501 X.   z   10. júna 2010

realizovala práve uvedený rozsudok odvolacieho súdu a preto bolo úlohou krajského súdu

zaoberať sa tým, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uvedenom rozsudku a posúdiť splnenie podmienok pre vznik

nároku na starobný dôchodok aj podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.  

Odvolací súd poukazuje na to, že zomr. navrhovateľ nikdy netvrdil, že by v baníctve

so stálym pracoviskom v podzemí odpracoval 15 rokov. Tvrdil, že v takom zamestnaní získal

13 rokov a v konaní pred súdom sa domáhal, aby ako zamestnanie v baníctve   so stálym

pracoviskom v podzemí boli hodnotené aj náhradné doby, za ktoré sám považoval obdobie

poberania čiastočného invalidného dôchodku. Odporkyňa zamietnutie žiadosti o starobný

dôchodok k 10.decembru 2004 v rozhodnutí z 10. júna 2010 odôvodnila aj z hľadiska § 174

zákona č.100/1988 Zb.

Krajský súd sa s otázkou splnenia podmienok uvedených v § 174 zák.č.100/1988 Zb.

ani dôvodnosťou požiadavky navrhovateľa na započítanie doby poberania čiastočného

invalidného dôchodku ako náhradnej doby nezaoberal. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že

podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia z roku 1985 navrhovateľ odpracoval  

15 rokov v I. a II. pracovnej kategórii a na tom základe dospel k záveru, že odporkyňa

nedostatočne zistila skutočný stav, taký jeho záver je nesprávny. Nie je totiž možné pre

posúdenie potrebnej doby 15 rokov zamestnania v podzemí (zvlášť zvýhodnená IAA

pracovná kategória) započítavať aj doby zamestnania, neuvedené v § 14 ods.2 písm. a) a b)

zák.č.100/1988 Zb. (II. pracovná kategória, resp. všeobecná I. pracovná kategória).

Krajský súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 07.júla 2010

opomenul, že týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok až  

od   1. mája 2009, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, teda od splnenia

všeobecných podmienok na starobný dôchodok. V prípade uvedeného rozhodnutia preto nejde

o tzv. „zmenové“ rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 221 ods.1, 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať, či   napadnuté rozhodnutia

odporkyne sú v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn.

9So/134/2009 z 31. marca 2010, pričom sa vysporiada aj s dôvodnosťou námietky navrhovateľa na použitie   nariadenia vlády č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní

starobného dôchodku. V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov

konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.    

V Bratislave dňa 27. februára 2013   JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mária Kráľová