Najvyšší súd
Slovenskej republiky
9So/29/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1.... S., bytom N. X., 2. P. S.S. bytom N. X., 3. M. S.S. bytom Š. X. a 4. M.. H., rod. S., bytom Š. X. ako právnych nástupcov po zomrelom navrhovateľovi M. S., naposledy bytom N. X.,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný
dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29.
septembra 2011, č. k. 12Sd/201/2010 - 86, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 29. septembra 2011, č. k. 12Sd /201/2010 - 86, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X. X.
z 10. júna 2010 v spojení s rozhodnutím odporkyne číslo X. X. zo 7. júla 2010 a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňou nebol dostatočne a
spoľahlivo zistený skutkový stav veci nielen s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa, ale
predovšetkým preto, že z doloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia z roku 1985
vyplýva, že odpracoval v prvej a druhej pracovnej kategórii 5 586 dní, t.j. 15 rokov
a z posudku Okresného ústavu národného zdravia - oddelenia chorôb z povolania v Prievidzi
č. 3205/1983 zo dňa 28. októbra 1983 je zrejmé, že u navrhovateľa bola zistená choroba
z povolania. Podľa názoru krajského súdu je potrebné vykonať dokazovanie na tvrdenie
navrhovateľa, že v bani v podzemí odpracoval 17 rokov a odporkyňa mu všetky doby
nezapočítala.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym
názorom krajského súdu a poukázala na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím z 10.júna 2010 realizovala rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22.mája 2009, č. k. 12 Sd/321/2008-
33 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010, sp. zn.
9So/134/2009. Uviedla, že najvyšší súd mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia 55 roku veku podľa § 21
ods. 1 písm. a), b) zákona č. 100/1988 ZB. a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
a odporkyni uložil, aby posúdila splnenie podmienok na dávku aj podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. Rozhodnutím z 10.júna 2010 sa odporkyňa zaoberala už aj posúdením
splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988
Zb., tak ako to prikázal najvyšší súd. Námietku navrhovateľa, že v zmysle § 9 zákona
č. 100/1988 Zb. je náhradnou dobou doba nezamestnanosti ako aj doba poberania čiastočného
invalidného dôchodku a že takéto doby u neho boli – trvali k 31. decembru 1999,
je neopodstatnená, pretože poberanie čiastočného invalidného dôchodku bez splnenia ďalších
podmienok nie je náhradnou dobou podľa § 9 ods. 1 písm. j), doba poberania čiastočného
invalidného dôchodku je náhradnou dobou len v prípade, že sa počas poberania vyplácal
príspevok pred umiestnením do zamestnania – to však nie je prípad navrhovateľa. Keďže
z evidenčného materiálu vyplýva, že k 31. decembru 1999 navrhovateľ nebol zamestnaný, ani
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani nezískal dobu poberania čiastočného invalidného
dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania podľa § 9 ods. 1
písm. j) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,
nebol zákonný dôvod zhodnotenia prípadných náhradných dôb získaných navrhovateľom
pred 1. januárom 2000. Námietku navrhovateľa, že nebrala do úvahy § 21 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb. v spojení s § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. vzhľadom na zlý
zdravotný stav navrhovateľa taktiež nepovažuje za opodstatnenú z dôvodu, že v zmysle § 21
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. musí poistenec získať najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) a to aj v prípade, že bol z tohto zamestnania uvoľnený
z dôvodov § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení („zdravotný
dôvod“). Ak by nebol poistenec uvoľnený z dôvodov § 12 ods. 3 písm. e) zákona č. 100/1988
Zb. je potrebných pre znížený dôchodkový vek najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b). Odporkyňa nesúhlasí tiež s názorom krajského súdu, že v ďalšom
konaní je potrebné komplexne posúdiť osobný list dôchodkového zabezpečenia z roku 1985,
z ktorého vyplýva, že navrhovateľ odpracoval v prvej a druhej kategórii 5 586 dní, t. j.
15 rokov. Pre dôchodkový vek 55 rokov nie je relevantné, či navrhovateľ získal 15 rokov
v prvej a druhej kategórii, relevantné je, či navrhovateľ získal najmenej 15 rokov v I. AA
kategórii. Zamestnanie v II. pracovnej kategórii nemá na znížený dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žiaden vplyv. Taktiež nemá žiaden
vplyv na posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 10. decembra 2004
posudok Okresného ústavu národného zdravia – oddelenia chorôb z povolania v Prievidzi
zo dňa 28. októbra 1983, nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienky, aby mu patril znížený
dôchodkový vek, keďže aj podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. je pri uvoľnení
zo zamestnania z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), pre dôchodkový vek
55 rokov potrebné získať najmenej 15 rokov v I. AA kategórii. Podľa jej názoru krajský súd
vec nesprávne skutkovo aj právne vec posúdil a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil.
Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu potvrdiť.
Namietal, že odporkyňa nerozobrala zákon č. 100/1988 Zb. do potrebnej hĺbky a poukazoval
na odrobených 15 rokov v I. a II. pracovnej kategórii. Súčasne namietol, že odporkyňa sa
nezaoberala Nariadením vlády Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa
30. novembra 1990, vydané pod č. 557/1990Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného
dôchodku baníkom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.
a v medziach odvolania a dospel k záveru, že ho nemožno potvrdiť ani zmeniť.
Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku
a výške starobného dôchodku navrhovateľa.
V danej veci bolo opakovane rozhodované o nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok a rozhodnutia odporkyne boli opakovane súdmi zrušené a vrátené odporkyni
na ďalšie konanie, naposledy rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 12Sd/321/2008-33
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/134/2009
z 31. marca 2010. V ňom vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je viazaná nielen
odporkyňa, ale aj súd prvého stupňa (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím číslo 470501 X. z 10. júna 2010
realizovala práve uvedený rozsudok odvolacieho súdu a preto bolo úlohou krajského súdu
zaoberať sa tým, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uvedenom rozsudku a posúdiť splnenie podmienok pre vznik
nároku na starobný dôchodok aj podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
Odvolací súd poukazuje na to, že zomr. navrhovateľ nikdy netvrdil, že by v baníctve
so stálym pracoviskom v podzemí odpracoval 15 rokov. Tvrdil, že v takom zamestnaní získal
13 rokov a v konaní pred súdom sa domáhal, aby ako zamestnanie v baníctve so stálym
pracoviskom v podzemí boli hodnotené aj náhradné doby, za ktoré sám považoval obdobie
poberania čiastočného invalidného dôchodku. Odporkyňa zamietnutie žiadosti o starobný
dôchodok k 10.decembru 2004 v rozhodnutí z 10. júna 2010 odôvodnila aj z hľadiska § 174
zákona č.100/1988 Zb.
Krajský súd sa s otázkou splnenia podmienok uvedených v § 174 zák.č.100/1988 Zb.
ani dôvodnosťou požiadavky navrhovateľa na započítanie doby poberania čiastočného
invalidného dôchodku ako náhradnej doby nezaoberal. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že
podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia z roku 1985 navrhovateľ odpracoval
15 rokov v I. a II. pracovnej kategórii a na tom základe dospel k záveru, že odporkyňa
nedostatočne zistila skutočný stav, taký jeho záver je nesprávny. Nie je totiž možné pre
posúdenie potrebnej doby 15 rokov zamestnania v podzemí (zvlášť zvýhodnená IAA
pracovná kategória) započítavať aj doby zamestnania, neuvedené v § 14 ods.2 písm. a) a b)
zák.č.100/1988 Zb. (II. pracovná kategória, resp. všeobecná I. pracovná kategória).
Krajský súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo 07.júla 2010
opomenul, že týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok až
od 1. mája 2009, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, teda od splnenia
všeobecných podmienok na starobný dôchodok. V prípade uvedeného rozhodnutia preto nejde
o tzv. „zmenové“ rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods.3 veta druhá v spojení s § 221 ods.1, 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu preskúmať, či napadnuté rozhodnutia
odporkyne sú v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn.
9So/134/2009 z 31. marca 2010, pričom sa vysporiada aj s dôvodnosťou námietky navrhovateľa na použitie nariadenia vlády č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní
starobného dôchodku. V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mária Kráľová