ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: G.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16.októbra 2015, č.k.1Sd/54/2015-37, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 16.októbra 2015, č.k.1Sd/54/2015-37, p o t v r d z u j e.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom zo 16.októbra 2015, č.k.1Sd/54/2015-37, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 22.06.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 08.06.2015 s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 08.06.2015 miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40%. Krajský súd súčasne účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky z 08.06.2015 a ústredia Sociálnej poisťovne z 24.09.2015, rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby nervového systému v zmysle kapitoly čVI, oddielu A, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Posudkový lekár ústredia v posudku zohľadnil aj navrhovateľkou predložené lekárske nálezy a zhodne s posudkovým lekárom pobočky dospel k záveru o 30% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal pritom na to, že pooperačný nález (epileptochirurgický zákrok v októbri 2014) je v norme, bez epi záchvatov, s priaznivým nálezom na MR mozgu; subjektívne dominujú polymorfné ťažkosti v zmysle vegetatívnej dysharmónie, chronických bolestí hlavy a krčnej chrbtice. Sprievodné javy majú predpoklad doznievajúceho postihu a nie sú posudkovo hodnotené, lebo nemajú charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Funkčné poruchy vyplývajúce z degeneratívnych zmien nakrčnej chrbtici ako aj úzkostné stavy sú posudkovo nevýznamné a nezdôvodňujú u navrhovateľky vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené, navrhovateľkou predložené lekárske nálezy zhodne konštatujú zdravotný stav, zistený už posudkovým lekárom pobočky, a keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o zhoršení stavu od začiatku roka 2015, rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom. Navrhovateľke vzhľadom na neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Uviedla, že jej zdravotný stav sa za celé obdobie nezlepšil.
Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu ( § 41 ods. 2 O.s.p.) navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli posudkovými lekármi dostatočne ozrejmené, sú podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez vnútorných rozporov.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza:
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona).
Podľa § 71 ods.7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 veta prvá zákona).
Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 2 zákona vyplýva, že na uznanie invalidity v zmysle zákona nepostačuje preukázanie zhoršeného zdravotného stavu; musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý súčasne spôsobuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v miere vyššej ako 40%.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 14.11.2013 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky komplexne, objektívne a úplne, berúc do úvahy navrhovateľkou uvádzané subjektívne ťažkosti, pričom vychádzali z nálezov odborných lekárskych vyšetrení, resp. správ z hospitalizácií navrhovateľky. Posudkoví lekári svoj záver o 30% miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili predovšetkým tým, že ťažkosti navrhovateľky zatiaľ nespĺňajú kritéria dlhodobosti v zmysle § 71 ods. 2 zákona, pričom je aj predpoklad zlepšenia. Nebolo teda preukázané, že by ťažkosti navrhovateľky neboli liečbou ovplyvniteľné. Ich závery považoval za presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu, bez vnútorných rozporov a bez rozporu s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľka zatiaľ (ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne) nespĺňa podmienky invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade preukázateľného dlhodobého pretrvávania zhoršenia zdravotných ťažkostí má navrhovateľka možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku znovu, a to i spätne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.