ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: G. S., nar. XX.. XXXX, trvale bytom X. O. XXXX/XX, D. Y., t.č. ÚVTOS Želiezovce, priečinok 42VD, Želiezovce, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12.februára 2015, č.k. 44Sd/97/2014-38, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12.februára 2015, č.k. 44Sd/97/2014-38, p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 12.februára 2015, č.k. 44Sd/97/2014, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 20.decembra 2013, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") od 13.decembra 2012 zvýšila invalidný dôchodok na 64,20 eura mesačne a podľa § 82 a § 293ce zákona ho od 01.januára 2013 zvýšila na 70,10 eura a od.1.januára 2014 na sumu 74,60 eura mesačne. Krajský súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z odborných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 20.novembra 2013 a 3.júla 2014 krajský súd zistil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa (§ 71 ods. 6 zákona) zhodne určili angínu pectoris, funkčné štádium CCS II, ktorému podľa kapitoly IX, oddiel A, položka 1 písm. b) prílohy č. 4 zákona zodpovedá 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu") a túto podľa § 71 ods. 8 zákona zvýšili o 10% za ostatné zdravotné postihnutia na celkových 55%. Mal preukázané, že posudkoví lekári mali k dispozícii lekárske správy od roku 2012, kedy malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť k poškodeniu srdca; námietky navrhovateľa posúdil ako všeobecné, bez konkrétnych argumentov a preukázania tvrdení lekárskymi nálezmi. Rozhodnutie odporkyne pretopovažoval za súladné so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že žiadal krajský súd o zabezpečenie zdravotnej dokumentácie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce ako aj správu z kardiologického vyšetrenia u MUDr. G. T. z Polikliniky Želiezovce, čo však súd odignoroval. Súčasne žiadal, aby si uvedenú dokumentáciu vyžiadal najvyšší súd. Uviedol, že jeho podanie doplní Centrum právnej pomoci, ktoré požiadal o poskytnutie právnej pomoci.
Podľa obsahu odvolania sa navrhovateľ domáhal zmeny rozsudku krajského súdu, zrušenia rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyššia ako 55%.
Zo súdneho spisu vyplýva, že konanie o žiadosti navrhovateľa o nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci zvýšenia invalidného dôchodku bolo zastavené rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Bratislava sp.zn.3724/2015-KaBa zo dňa 16.júna 2015 v spojení s rozhodnutím Centra právnej pomoci sp.zn.9895/2015-PO-LJ zo dňa 17.08.2015.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza:
Z posudkového spisu odporkyne je zrejmé, že po podaní žiadosti z 12.decembra 2012 z prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku pobočka Sociálnej poisťovne navrhovateľa dňa 04.októbra 2013 vyzvala, aby predložil správu z echokg a ergometrického vyšetrenia. Hoci navrhovateľ dňa 07.11.2013 predložil pobočke správu z interného vyšetrenia dňa 13.novembra 2012 a správy z neurologického vyšetrenia v marci 2013, požadované správy pobočke nepredložil. Závery z EKG a ergometrického vyšetrenia z februára 2006 a 2007, októbra 2007, januára 2012, marca 2012 a 04.februára 2014 však sú obsiahnuté v správe z hospitalizácie v Nemocnici pre odsúdených Trenčín od 28.januára 2014 do 04.februára 2014, ktorú posudkový lekár ústredia v posudku z 03.júla 2014 vyhodnotil. Odvolací súd preto ako nedôvodnú vyhodnotil námietku navrhovateľa, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný bez zabezpečenia potrebnej dokumentácie. Pokiaľ tvrdil, že žiadal súd o zadováženie správy z kardiologického vyšetrenia u MUDr. G. T. v Poliklinike Želiezovce (z bližšie neuvedeného dňa), toto jeho tvrdenie zo súdneho spisu nevyplýva.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda dňa 20.12.2013. Neskoršie dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu by mohlo podmieňovať ďalšie zvýšenie miery poklesu až od neskoršieho dátumu a bolo by dôvodom na podanie novej žiadosti o invalidný dôchodok.
Podľa názoru odvolacieho súdu posudkoví lekári hodnotili zdravotný stav v súlade s § 71 a prílohou č. 4 zákona. Vysporiadali sa so závažnosťou rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj s ostatnými zdravotnými postihnutiami a svoj záver o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť riadne a presvedčivo odôvodnili bez vnútorných rozporov a bez rozporov s vyššie uvedenými nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne z 12.01.2015 za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný a odporkyni taká náhrada nepatrí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.