UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z., bytom X. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2013, č. k. 2Sd/18/2013-28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2013, č. k. 2Sd/18/2013-28 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením z 25. marca 2013, č. k. 2Sd/18/2013-28, krajský súd odmietol opravný prostriedok navrhovateľa a náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd mal za to, že navrhovateľ nebol oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne, lebo podľa rozsudku Mestského súdu v Košiciach z 12. septembra 1989, č. k. Nc 344/87-111, má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony okrem iného aj tým, že nie je spôsobilý uzatvárať majetkovo-právne zmluvy presahujúce rozsah 1 000 Sk a nad tento limit vybavovať bežné občiansko-právne záležitosti, s výnimkou preberania jeho invalidného dôchodku. Keďže odvolanie navrhovateľa sa týka rozhodnutia odporkyne o zvýšení invalidného dôchodku na sumu 366,40 €, ktorá presahuje sumu 1 000 Sk, krajský súd dospel k názoru, že obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa v zmysle uvedeného rozsudku mestského súdu sa vzťahuje aj na jeho podanie, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 23. januára 2013.
Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľ nie je z dôvodu svojho zdravotného postihnutia (je plne invalidný pre duševnú poruchu) schopný samostatne konať a je sporná jeho schopnosť samostatne konať pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že ho nemožno potvrdiť.
Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by sa krajský súd zaoberal otázkou, kto je vzhľadom naobmedzenie spôsobilosti na právne úkony ustanoveným opatrovníkom navrhovateľa, a že by s takým opatrovníkom konal. Len z vyjadrení odporkyne z 19. februára 2013 a 19. júna 2013 vyplýva, že ustanovená opatrovníčka navrhovateľa X. zomrela. Okolnosťou, či bol navrhovateľovi súdom ustanovený nový opatrovník, s ktorým by vo veci konal, sa krajský súd nezaoberal.
Odvolací súd zo spisu Okresného súdu Košice II., sp. zn. 41P 17/2012 zistil, že rozsudkom z 27. januára 2010, č. k. 25Ps/14/2008, bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony už v celom rozsahu a bola mu ustanovená opatrovníčka v osobe X.. Keďže ustanovená opatrovníčka zomrela dňa 26. novembra 2012, rozsudkom Okresného súdu Košice II. z 1. februára 2013, bola za opatrovníčku navrhovateľa ustanovená jeho manželka, K., bytom X..
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutie z 23. januára 2013 adresovala a doručovala navrhovateľovi, nie jeho pôvodnej, resp. novej opatrovníčke (§ 28 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 27 ods.2 OZ). V priebehu súdneho konania odporkyňa opatrovníčke doručovala iba rozhodnutie zo 6. marca 2013, ktorým zmenila svoje rozhodnutie z 23. januára 2013.
Samotný krajský súd napriek záveru o nespôsobilosti navrhovateľa na daný právny úkon s navrhovateľom konal a doručil mu odvolaním napadnuté uznesenie. Odvolací súd preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm. f) O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu konať s ustanovenou opatrovníčkou navrhovateľa, zistiť, či súhlasí s opravným prostriedkom navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne z 23. januára 2013, a následne vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok