9So/267/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: I. T., bytom A., D. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 12Sd/283/2014-51 zo dňa 10. septembra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/283/2014-51 zo dňa 10. septembra 2015, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 12Sd/283/2014-51 zo dňa 10. septembra 2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. septembra 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku ako vecne správne a zákonné a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 04. novembra 2014, z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Trenčíne zo dňa 20. novembra 2014 a novo vypracovaného medicínskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne zo dňa 22. júla 2015, ktorí dostatočne a presvedčivo zdôvodnili, prečo v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Konštatoval, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala novými lekárskymi správami, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tvrdenia navrhovateľky, že jej zdravotný stav je zlý a mala jej byť určená vyššia miera poklesu, preto krajský súd považoval za irelevantné. Krajský súd dodal, že pokiaľ sa navrhovateľke zdravotný stav výrazne zhorší, má možnosť kedykoľvek požiadať o jeho preskúmanie.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje. Okrem ortopedických a neurologických diagnóz, sa jej pridružili aj ďalšie ochorenia, pričom zlepšenie zdravotného stavu sa u nej nepredpokladá. Argumentovala, že v minulosti bola uznaná invalidnou pre 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, ktorá jej po zhoršení zdravotného stavu bola navýšená na 60%. Keďže jej zdravotný stav sa zase zhoršil, domnieva sa, že je potrebné, aby stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená.

Odporkyňa na vecnej správnosti svojho rozhodnutia trvala a navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p."). V zmysle § 492 ods. 1 S. s. p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno.

Podľa § 71 ods.4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č.461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č.461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými ochoreniami, z ktorých za rozhodné zdravotné postihnutie, teda to, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, posudkoví lekári určili polytopnú dorzalgiu zaradenú do kapitoly XV, oddiel E, bod 3 písm. c) pre cervikocraniálny, cervikobrachiálny a lumboischiadický syndróm s iritáciou L4 vľavo, čo navrhovateľka ani nespochybňovala. Nenamietala ani určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici možného rozpätia pre toto zdravotné postihnutie, t.j. 50%. Z predloženého spisového materiálu tiež vyplýva, že pre ostatné zdravotné postihnutia ( stav po vrodenom vykĺbení bedrových kĺbov bilat (LCC) - coxarthrosis I.dx - II., TEP ľavého bedrového kĺbu od r. 1998, periartritis humeroscapularis bilat s ľahkým obmedzením funkcie, antrum gastritída - preliečený helicobacter pylori 2003, celková osteoartróza - gonarthrosis I. - II. vľavo, v anamnéze OP kladivkových prstov PDK 1978 a 2010, celkovo 3x, OP gangliómu ľavej ruky 1981, konizácia čipku 2001, HY bez adnexektómie 2003), bola navrhovateľke miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená o 10%, na celkových 60%.

Navrhovateľka však s takýmto posúdením nesúhlasila a v konaní sa domáhala priznania vyššej ako 60% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď poukazovala na nové lekárske nálezy z odboru rádiológie, vyšetrenie srdca a pľúc a diagnostikovanie cukrovky. Nešpecifikovala však bližšie, v čom podľa jej názoru je posúdenie posudkovými lekármi nesprávne či nedostatočné, prípadne z akých dôvodov.

Pokiaľ žiadala o posúdenie svojho zdravotného stavu komplexne, odvolací súd konštatuje, že posudky posudkových lekárov túto požiadavku spĺňajú. Zdravotný stav navrhovateľky bol pre účely konania o zvýšenie invalidného dôchodku posúdený aj v priebehu súdneho konania (dňa 22. júla 2015), nakoľko navrhovateľka na pojednávaní konanom na krajskom súde dňa 25. júna 2015 predložila nové lekárske správy. Posudkový lekár ústredia však opakovane dospel k rovnakému záveru, z dôvodu že v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí k zmenám nedošlo. U navrhovateľky naďalej ako rozhodujúce postihnutie pretrvávajú syndrómy cervikocraniálny, cervikobrachiálny a lumboischiadický, ktoré však na končatinách nespôsobujú parézy a ktoré neboli dôvodom na operačné riešenie chrbtice. Tomuto postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici možného rozpätia (50%). Konštatoval, že reoperáciu ľavej bedrovej endoprotézy v marci 2015 možno podradiť len pod implantáciu jednej totálnej endoprotézy, čo zodpovedá položke XV, oddielu G, bodu 44.1 prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu na 35-45%, čo je však menej ako za rozhodujúce postihnutie, pričom v ostatných diagnostických záveroch neprišlo k zmenám, ktoré by boli pre posúdenie podstatné. Ako naďalej dôvodné vyhodnotil navýšenie o maximálne možných 10% pre ostatné zdravotné postihnutia.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že tabuľky na zohľadnenie invalidity nezohľadňujú individuálne zdravotný stav - postih, keďže stanovujú jednu základnú diagnózu a ostatné sa zhrnú do 10%, hoci môžu byť jednotlivo hodnotené na vyššie percentá. Odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadnuť. Zo spisového materiálu vyplýva, že posudkoví lekári zdravotný stav navrhovateľky vyhodnotili v súlade s kritériami stanovenými v § 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z.. Zrozumiteľne, presvedčivo a bez nejasností tiež vysvetlili z akých dôvodov ostatné ochorenia navrhovateľky nemožno označiť za rozhodujúcu príčinu jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prináležiace k viacerým zdravotným postihnutiam, sčítavať nemožno. Posudkoví lekári pritom presvedčivo odôvodnili aj stanovenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo korešponduje aj nálezom uvedeným v lekárskych správach, ktoré navrhovateľka v konaní predložila.

Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase jeho vydania ( § 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 O.s.p), teda k 12. septembru 2014. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť na lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka dodatočne predložila.

Odvolací súd mal z uvedených dôvodov za preukázané, že navrhovateľka ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne (12. septembra 2014) nespĺňala podmienku viac ako 60 % miery poklesu pre zvýšenie jej invalidného dôchodku. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. septembra 2014 považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada takých trov nepatrí. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.