UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. C., bytom Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2016, č. k. 4Sd/8/2016-18, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 23. júna 2016, č. k. 4Sd/8/2016-18, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa svojím opravným prostriedkom domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XY z 03. decembra 2015, ktorým jej odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016, zvýšila od 01. januára 2016 starobný dôchodok na sumu 30,20 € mesačne. Písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.06.2016 vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť. Krajský súd preto napadnutým uznesením konanie zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie. Namietala, že správne konanie bolo účelové voči jej osobe, ona podala späťvzatie, ktoré nikto nerešpektoval. Akékoľvek nové správne konanie odmieta a žiada o zodpovedný prístup k riešeniu jej odvolania.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uzneseniea dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
V zmysle § 250h ods. 2 v spojení s § 96 ods. 1, § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250d ods. 3 O.s.p. navrhovateľ môže až do rozhodnutia súdu vziať späť návrh na začatie konania, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Späťvzatie návrhu na začatie konania (v danom prípade opravného prostriedku) je dispozičným úkonom navrhovateľa. Občiansky súdny poriadok so späťvzatím návrhu nezvratne spája zastavenie súdneho konania. Súd preto konanie zastaví a nemá už oprávnenie v ňom pokračovať a preskúmavať rozhodnutie odporkyne.
Z obsahu spisu krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka vo svojom písomnom podaní datovanom 14.06.2016 a doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 21.06.2016 výslovne uviedla: „Týmto teda písomne vyjadrujem svoju vôľu celkom vziať späť žalobný návrh pod spisovou značkou 4Sd/8/2016.“
Z citovaného prejavu je aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačný prejav vôle navrhovateľky vziať späť návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne. Z toho dôvodu krajský súd uvedené konanie zastavil a neobstojí preto námietka navrhovateľky, že jej späťvzatie nikto nerešpektoval.
Vzhľadom na uvedené nepochybil krajský súd, keď konanie zastavil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.