UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. P., bytom O., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, č. k. 4S/16/2015 - 37, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, č. k. 4S/16/2015 - 37 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že svojím návrhom žiadal navrhovateľ o zrušenie rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X. z 23. marca 2015, ktorým odporkyňa podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) prerušila konanie o predčasnom starobnom dôchodku.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 25.09.2014, č. k. 1Sd/58/2014-24 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 20. júna 2014 č. XXX XXX XXXX X o priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľovi od XX. júna XXXX a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania čo do zistenia správnych vymeriavacích základov v spornom období. Odporkyňa požiadala o zabezpečenia potrebných skutočností pre rozhodnutie a posúdenie nároku navrhovateľa svoju organizačnú zložku, pobočku Prešov a podľa § 193 ods. 3 zákona prerušila konanie s tým, že o predčasnom starobnom dôchodku rozhodne po zistení potrebných skutočností. Krajský súd s poukazom na § 248 písm. a/ O.s.p. konštatoval, že rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, čo vyplýva aj zo zákona č. 461/2003 Z. z., a po odpadnutí dôvodov správny orgán musí v konaní pokračovať. Navyše, týmto rozhodnutím nejde o trvalý a nezvratný zásah do práv žalobcu. Z dôvodu, že navrhovateľ sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktoré je z preskúmavania súdom vylúčené podľa § 248 písm. a) O.s.p, krajský súd podľa §250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
Navrhovateľ proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasil s tým, že prerušenie konania je nástrojom procesného charakteru a nemožno sa proti nemu odvolať. Poukazoval na skutočnosť, že žiadosť o predčasný starobný dôchodok podal dňa 07.06.2013 a doposiaľ o jeho nároku na uvedenú dávku nebolo právoplatne rozhodnuté, čo považuje za neprimeranú dĺžku konania. Preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a nariadil odporkyni konať a uzavrieť jeho nárok na predčasný starobný dôchodok.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p).
Navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia o prerušení konania, vydaného podľa § 193 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie prerušila konanie o žiadosti navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Také rozhodnutie je v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu procesným rozhodnutím, a preto v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sd/87/2013-80 zo 14.01.2014 a č. k. 1Sd/58/2014-24 z 25.09.2014, ktorými boli zrušené doterajšie rozhodnutia odporkyne o priznaní predčasného starobného dôchodku, bola odporkyni opakovane uložená povinnosť v ďalšom konaní o nároku na tento dôchodok doplniť dokazovanie na zistenie vymeriavacích základov navrhovateľa v konkrétnych obdobiach a je zrejmé, že odporkyňa toto dokazovanie vykonáva a zisťuje vymeriavacie základy navrhovateľa v jednotlivých kalendárnych rokoch. V prípade jej dlhodobej nečinnosti bez vážnych dôvodov by sa navrhovateľ mohol, až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, domáhať samostatným návrhom podľa § 250t O.s.p., aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.