ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: V. X., nar. XX. V. XXXX, bytom W.. č. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. septembra 2016, č. k. 3Sd/36/2016-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. septembra 2016, č. k. 3Sd/36/2016-21, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd rozsudkom z 13. septembra 2016, č. k. 3Sd/36/2016-21, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 03. mája 2016, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v správnom konaní zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska splnenia podmienky invalidity posúdila dňa 04. apríla 2016 najskôr posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne v Poprade a po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne aj posudková lekárka ústredia, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 14. júla 2016, obe so zhodným záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zmiešaná úzkostne depresívna porucha, podmieňujúca maximálne 20 % mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd konštatoval, že diagnostické závery boli stanovené na základe odborných nálezov, vrátane dvoch správ z hospitalizácie navrhovateľky, kde bolo jednoznačne preukázané, že v žiadnom prípade u navrhovateľky nemožno hovoriť o ťažkej forme neurózy. Poukázal na to, že hospitalizácie boli pomerne krátkodobé apri pravidelnom užívaní liekov došlo k radikálnej zmene v zdravotnom stave navrhovateľky v zmysle zlepšenia. Vzhľadom na iné zdravotné postihnutia, ktorými navrhovateľka trpí, došlo v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k zvýšeniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola u navrhovateľky stanovená na 30 %, pričom posudky posudkových lekárok krajský súd vyhodnotil ako vypracované podrobne a presvedčivo. Z dôvodu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vyššiu než 40 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jej zdravotný stav nezodpovedá invalidite. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za správne a zákonné a s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že má nepriaznivý zdravotný stav a žiadala priznať aspoň čiastočný invalidný dôchodok, ktorý by mohla použiť na najdôležitejšie veci - lieky. Trvala na tom, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje po fyzickej i psychickej stránke, čo je ochotná doložiť ďalšou zdravotnou dokumentáciou. Argumentovala, že berie množstvo liekov, po psychickej stránke nie je schopná pracovať, neustále je unavená, máva silné závraty, odpadáva a často zabúda. Uviedla tiež, že pre zlý zdravotný stav bola v októbri 2016 hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni v Levoči.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) uvádza:
Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri posudzovaní vzniku invalidity je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia odporkyne a v zásade nie je možné prihliadnuť na možnosť, či predpoklad ďalšieho zhoršenia zákon č. 461/2003 Z. z.
Odvolací súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí sú zákonom povolaní na podávanie posudkov na účely invalidity v konaní o dávkach dôchodkového poistenia, vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky komplexne, objektívne a úplne, berúc do úvahy navrhovateľkou uvádzané subjektívne ťažkosti, pričom vychádzali z nálezov odborných lekárskych vyšetrení. Ich závery o neprítomnosti závažnej depresívnej poruchy u navrhovateľky a konštatovanie neurastenických ťažkostí s histriónskym podfarbením považoval za presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu, nevykazujúce vnútorné rozpory a ani rozpory s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
Na tom základe mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka ku dňu 03. mája 2016 nesplnilapodmienky invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.2 a § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.
Odvolací súd považuje za potrebnú uviesť, že vzhľadom na možnú progresiu stavu má navrhovateľka kedykoľvek možnosť znovu požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku, a to aj spätne.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.