9So/253/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, Y., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.10.2016, č. k. 23Sd/264/2016-18, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.10.2016, č. k. 23Sd/264/2016-18 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo dňa 03.10.2016, č. k. 23Sd/264/2016-18, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18.05.2016 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 17.02.2016 o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky nie je invalidná, lebo nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej aj „miera poklesu“). Krajský súd v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol obsah posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí zhodne dospeli k záveru o iba 20 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenej podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona, teda pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - cervikalgia, dorzalgia bez radikulopathie, pričom zohľadnili aj ostatné zdravotné postihnutia (autoimúnna thyreoiditída bez poruchy funkcie štítnej žľazy, refluxná choroba bez klinických prejavov, bez poruchy výživy a vstrebávania). Dospel k záveru, že posudkoví lekári vyhodnotili predložené odborné lekárske nálezy a posudky náležite zdôvodnili. Keďže navrhovateľka nepreukázala listinnými dôkazmi, že by jej zdravotný stav odôvodňovalvznik invalidity a nezistil dôvod na ďalšie doplnenie posudku, krajský súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla záver o krátkodobosti liečenia, pretože jej zdravotný stav sa nezlepšuje, dňa 24.11.2016 ju čaká ďalšia plánovaná operácia.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi a podložené odbornými lekárskymi nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov, nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 OSP) uvádza:

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona).

Podľa § 71 ods.7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 veta prvá zákona).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 2 zákona vyplýva, že na uznanie invalidity v zmysle zákonanepostačuje preukázanie zhoršeného zdravotného stavu; musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má trvať nepretržite dlhšie ako jeden rok bez jeho čo i len dočasnej úpravy liečbou a ktorý súčasne spôsobuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v miere vyššej ako 40 %.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda v danom prípade ku dňu 18.05.2016 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP).

Odvolací súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky komplexne, objektívne a úplne, berúc do úvahy navrhovateľkou uvádzané subjektívne ťažkosti, pričom vychádzali z nálezov odborných lekárskych vyšetrení, resp. správ z hospitalizácií navrhovateľky. Posudkový lekár ústredia záver o 20 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnil predovšetkým tým, že ťažkosti navrhovateľky zatiaľ nespĺňajú kritéria dlhodobosti v zmysle § 71 ods. 2 zákona a stav pri cystitíde vyžaduje preliečenie. Nebolo teda preukázané, že by ťažkosti navrhovateľky neboli liečbou ovplyvniteľné. Závery posudkových lekárov aj odvolací súd považoval za presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu, bez vnútorných rozporov a bez rozporu s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.

Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľka zatiaľ (ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne) nespĺňa podmienky invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 OSP.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.