9So/252/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: A.. A. E., bytom V.P. XX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. augusta 2016, č. k. 19Sd/28/2016-33, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. augusta 2016, č. k. 19Sd/28/2016-33 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 23.08.2016, č. k. 19Sd/28/2016-33 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 19.11.2015, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 05.10.2015 a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd vychádzal zo záverov posudku posudkových lekárov Sociálnej poisťovni pobočky Nitra aj ústredia z 05.10.2015 a 01.02.2016 a 24.02.2016 v ktorých boli vyhodnotené novšie lekárske nálezy, predložené navrhovateľom v priebehu konania o opravnom prostriedku. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím bez príznakov koreňového dráždenia vzhľadom aj k pracovnej činnosti administratívneho charakteru so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá 30 % mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenou na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 20 až 35 %. Krajský súd poukázal na to, že podľa posudkového hľadiskasa miera poklesu pri posúdení navrhovateľkou predkladaných neurologických a psychiatrických nálezoch naďalej zotrváva na tom názore, že čo do intenzity ide o menej závažné ochorenia, ktoré v danom čase nespĺňajú kritériá na navýšenie o 10 % v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z..

Krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za zodpovedajúce zásadám logického myslenia a správneho uváženia ako aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z., preto jej rozhodnutie potvrdila a neúspešnej navrhovateľke nepriznala trovy konania.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Požadovala priznať aspoň čiastočne invalidný dôchodok, t. j. 35 % mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie zvýšenie percentuálnej miery za ostatné zdravotné problémy. Poukazuje na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje žiadny relevantný pracovný výkon. K odvolaniu pripojila súvisiace lekárske správy.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala námietky navrhovateľky za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Sporné bolo hodnotenie miery poklesu schopnostinavrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť.

Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú, okrem iného, závery odborných lekárskych vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia.

Samotný posudok o invalidite na účely § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania.

Podľa predložených posudkov posudkových lekárov aj odvolací súd mal za preukázané, že v prípade navrhovateľky nemožno hovoriť o invalidite nad 40 %.

Funkčné vyšetrenia a kontrolné nálezy, ktoré boli podkladom posudzovania v rozhodnom čase, jednotne poukazujú na mierne funkčné postihnutie bez príznakov koreňového dráždenia vzhľadom aj k pracovnej činnosti administratívneho charakteru so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..

Určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bola hodnotená v možnom rozmedzí 20 až 35 %.

Krajský súd v napadnutom rozsudku správne poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by posudkoví lekári závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (v danom čase iba krátkodobo pozorovaných), ktoré by ovplyvňovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšili najviac o 10 %, ani tak by navrhovateľka nedosiahla invaliditu v potrebnej miere nad 40 %.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom skúmajú, či si správny orgán pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci a či ich vyhodnotenie je odôvodnené dostatočne, logicky a presvedčivo.

Krajský súd považoval posudky posudkových lekárov za presvedčivé a založené na záveroch odborných lekárskych vyšetrení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery posudkov sú logické a presvedčivé, bez vnútorných rozporov i bez rozporov s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, z ktorých okrem iného vyplýva, že najmä psychiatrický stav navrhovateľky nie je charakterizované ako závažné duševné ochorenie, je bez psychotických príznakov a ani samotná hospitalizácia nemala vplyv na stanovenú mieru poklesu výkonu zárobkovej schopnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu v odvolacom konaní predložené nálezy nepreukázali nesprávnosť doterajšieho posúdenia ani dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu. Dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu by mohlo prípadne privodiť navrhovateľke úspech v prípade podania novej žiadosti o invalidný dôchodok.

Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase jeho vydania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 OSP), aj keď odporkyňa môže i v priebehu preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však nie je, bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia riadne a dostatočne zistila skutočný stav, rozhodnutie odporkyne považoval za súladné sozákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy konania nepatria zo zákona (§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.