9So/252/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa K. F., bytom O., kontaktná adresa K., t.č. umiestnený v ÚVTOS, ul. Budovateľská, 040 15 Košice - Šaca, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sd/32/2015-21 zo dňa 07. júla 2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sd/32/2015-21 zo dňa 07. júla 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom č.k. 5Sd/32/2015-21 zo dňa 07. júla 2015 potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo dňa 06. marca 2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa čl. 46 nariadenia Európskeho parlamentu (ES) a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z 05.02.2015 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je 35%.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch zo dňa 05.02.2015, 14.05.2015 a 29.05.2015 zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu, ktoré boli zaradené do kapitoly XV, oddiel G, položka 53, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Tomuto zdravotnému postihnutiu - zodpovedá strednej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% (30% - 40%). Krajský súd tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa nerozhodla vo veci skoršieho návrhu o invalidný dôchodok podaného ešte v roku 2010, nepovažoval za opodstatnené z dôvodu, že z doloženého spisového materiálu zistil, že o tejto žiadosti odporkyňa rozhodla už dňa

23.07.2010. Preskúmavané konanie začalo na základe navrhovateľom spísanej novej žiadosti z 05.02.2015, v ktorej žiada o priznanie invalidného dôchodku od 01.01.2010. Keďže krajský súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku a posudky posudkových lekárov považoval za náležite zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné, rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. marca 2015 ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní tvrdil, že neboli zohľadnené všetky lekárske nálezy a preto zotrval na svojom návrhu o priznaní invalidného dôchodku.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto jeho nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%. Z jeho odvolania je zrejmé, že poukazuje na dôkazy, ktoré boli krajskému súdu pred vydaním napadnutého rozhodnutia známe.

Podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 53, písm. b) prílohy č. 4 zákona pri chorobách podporného a pohybového aparátu pri strednej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tomuto zdravotnému stavu zodpovedá rozsah 35% (30% - 40%). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľa a objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení. Navrhovateľ objektívne žiadne iné dôkazy v relevantnom čase nepredložil.

Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľa v danom čase nejde o trvalé ťažké postihnutie podporného a pohybového aparátu, ktoré by odôvodňovali zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia medzi iné (nad 40%) než dané hodnotenie.

Pokiaľ navrhovateľ namietal v odvolaní zhoršenie zdravotného stavu a poukazoval aj na ďalšie argumenty z roku 2015, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase jeho vydania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 O.s.p), aj keď odporkyňa môže i v priebehu preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však nie je dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.

Novšie lekárske nálezy v takom prípade môžu byť podkladom pre prípadné zvýšenie invalidného dôchodku v správnom konaní, na základe novej žiadosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že posudkoví lekári vyhodnotili rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa v súlade s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. a prílohou č. 4 zákona, a že určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili logicky a presvedčivo, na základe dostupných lekárskych nálezov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.