ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa: G. H., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXXX, V., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2015 o invalidnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/160/2015-17 zo dňa 03.11.2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/160/2015-17 zo dňa 03.11.2015, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 19Sd/160/2015-17 zo dňa 03.11.2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu“), ktorým odporca podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa záveru posudkového lekára je naďalej invalidný s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a od 01.02.2014 má určenú 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - artrózu bedrového kĺbu vľavo III. stupeň - stav po TEP podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 44.1 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zvýšenú o 10% pre iné zdravotné postihnutia. Dňa 29.07.2015 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany posúdil jeho zdravotný stav, pričom konštatoval, že navrhovateľ je liečený ortopédom pre obojstrannú artrózu bedrových kĺbov - vpravo III. stupeň, vľavo po TEP s mierne obmedzenou hybnosťou. Vo februári 2015 podstúpil operáciu, bol mu implantovaný Spacer na ľavom bedrovom kĺbe. V čase posudzovania bol objednaný k odstráneniuSpacera a implantáciu revíznej TEP. Okrem toho je liečený na bolesti driekovej chrbtice, kde sú potvrdené degeneratívne zmeny, a na ischemickú chorobu srdca kompenzovanú liečbou. Z doložených lekárskych vyšetrení nebolo zistené také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu percentuálnej miery, ktorá je naďalej 55%. Zdravotný stav navrhovateľa opakovane posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 16.09.2015 aj na základe novej prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení od 03.08.2015 do 12.08.2015 a správy z doliečovacieho oddelenia od 12.08.2015 do 19.08.2015 s rovnakým posudkovým záverom ako dňa 29.07.2015. Krajský súd poukázal na to, že k rovnakému posudkovému záveru dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorý posúdil zdravotný stav navrhovateľa dňa 29.09.2015. Tento posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ mal implantovanú TEP ľavého bedra v apríli 2013, ktorá bola pre uvoľnenie revidovaná najprv vo februári 2015 Spacerom a po preliečení antibiotikami bola revízia TEP vykonaná v auguste 2015. Prebieha rehabilitácia, chodí na dvoch nemeckých barlách, je stále prítomné obmedzenie funkcie, nakoľko je zatiaľ krátka doba od operácie. Stav zhoršuje neriešená obezita. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia. Posudkový lekár tiež konštatoval, že príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nerieši toto ochorenie podľa počtu operácií ako sa navrhovateľ domnieva, a podľa súčasnej právnej normy od roku 2004 nie je možné uznať prechodnú, tzv. plnú invaliditu na doliečenie. Krajský súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ má od podania žiadosti o invalidný dôchodok, t.j. od 01.02.2014, určenú maximálnu 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Napriek tomu, že implantovaný TEP ľavého bedra sa uvoľnil a musel byť revidovaný vo februári 2015 a v auguste 2015 musela byť vykonaná revízia TEP, pre túto chorobu mu nie je možné určiť vyššiu percentuálnu mieru ako 45 %.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené a napokon namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Jeho zdravotný stav sa od posledného preskúmania posudkovými lekármi odporcu zmenil k horšiemu, čo sa snažil aj preukázať lekárskymi správami o nových skutočnostiach. Nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu uvedeným v napadnutom rozsudku, že „... návrh ošetrujúceho ortopéda na odporučenie invalidizácie (ktorú už má) je nanajvýš dobroprajný, bez udania relevantného dôvodu“, nakoľko podľa navrhovateľa tento ošetrujúci lekár (ortopéd) by bez splnenia právnymi predpismi požadovaných kvalifikačných predpokladov na výkon svojej činnosti nemohol vykonávať prax vo svojom odbore. Navrhovateľovi nie je jasné, prečo by jeho názor mal mať menšiu relevanciu ako názor posudkového lekára odporcu, keď u ošetrujúceho lekára skôr existuje predpoklad, že svojho pacienta a jeho zdravotný stav pozná dôkladnejšie ako posudkoví lekári. Žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku podal navrhovateľ predpokladajúc, že odporca sa bude vzhľadom na jeho zdravotný stav zaoberať aj tým, či jeho pokles schopnosti nie je vo vyššej miere ako podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 44.1 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., do ktorej bol zaradený. Momentálne chodí o dvoch nemeckých barlách a má obmedzenú schopnosť pohybu. Na záver vyjadril presvedčenie, že odporca mal v súvislosti s posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvážiť aj možnosť aplikovať na jeho prípad zaradenie do kapitoly XV, oddiel G, položky 44.2 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., prípadne inej položky, čo sa s prihliadnutím na obsah odôvodnenia rozsudku krajského súdu nestalo.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažoval za opodstatnené. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporca poukázal na povinnosťpreukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy. Pochybnosti navrhovateľa o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu sú nedôvodné a vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa jeho zdravotný stav zhoršil v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevznikol mu nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Navrhovateľ sa domáhal uznania viac ako 55% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Na určenie zvýšenia hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou os obou sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu na účely zvýšenia miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť musí v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. taktiež trvať minimálne jeden rok. Z lekárskych nálezov záver o takom trvaní zhoršenia zdravotného stavu nevyplýva.
Z administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.02.2014 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnejpoisťovne, pobočky Topoľčany v lekárskom posudku zo dňa 24.03.2014 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po podaní žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav opätovne prehodnotený v lekárskych posudkoch zo dňa 29.07.2015, 16.09.2015 a 29.09.2015. Posudkoví lekári vyhodnotili pokles miery schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť na 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 29.07.2015 a 19.09.2015, ako aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Trenčíne zo dňa 29.09.2015 tieto podmienky spĺňajú.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že odporca nedostatočne zvýšil jeho celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto jej námietku aj odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudkoví lekári pobočky Topoľčany a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je podľa doložených lekárskych nálezov totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu. Takémuto postihnutiu - stav po vykonanej totálnej endoprotéze jedného bedrového kĺbu zodpovedá rozpätie 35% až 45% miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom navrhovateľovi bola určená 45% miera poklesu. Posudkoví lekári pritom vzali pri určení celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa, za ktoré zvýšili mieru poklesu o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., teda celkovo určili naďalej 55% mieru poklesu.
Hodnotenie jednostrannej endoprotézy na účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť samo o sebe odôvodňuje invaliditu (45%) a teda nie je v rozpore s odporúčaním ortopéda na invalidizáciu navrhovateľa.
Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Posudkoví lekári zohľadnili všetky ochorenia navrhovateľa na základe aktuálnych odborných nálezov.
Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za úplné, presvedčivé a zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z., pričom posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa.
Tvrdenie navrhovateľa, že jeho súčasné, v konaní preukázané zdravotné postihnutia zodpovedajú vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo lekárskymi nálezmi preukázané. Jeho subjektívne presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Námietku navrhovateľa, aby bolo jeho zdravotné postihnutie zaradené do inej položky, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je totálna endoprotéza ľavého bedrového kĺbu, ktorú posudkoví lekári správne zaradili do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko položka 44.1 zahŕňa jednostrannú (totálnu endoprotézu). Zdravotné postihnutie navrhovateľa nie je možné zaradiť do položky 44.2, nakoľko nemá obojstrannú (totálnu endoprotézu), ale má iba jednostrannú endoprotézu ľavého bedrového kĺbu.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu a vykonanou reoperáciou odvolací súd uvádza, že posudkoví lekári zohľadnili všetky operačné zákroky, a to operáciu ľavého bedrového kĺbu vo februári 2015, TEP ľavého bedra v apríli 2015, revíziu TEP ľavého bedrového kĺbu v auguste 2015, ako aj to, že prebieha rehabilitácia a navrhovateľ chodí na dvoch nemeckých barlách. Odvolací súd z ľudského hľadiska vníma, že zdravotný stav navrhovateľa si nepochybne vyžaduje dlhšiu rekonvalescenciu v dôsledku reoperácií ako v prípade pacienta, ktorému je vykonaná operácia bedrového kĺbu iba raz. Na druhej strane, správne orgány aj súdy preskúmavajúce rozhodnutia správnych orgánov týkajúce sa invalidných dôchodkov sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu tohto inštitútu v Slovenskej republike, ktorá neumožňuje určenie vyššej miery poklesu v dôsledku opakovaných operácií, ale jednotlivé zdravotné postihnutia zaraďuje podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pod určitú položku na základe príslušného zdravotného postihnutia.
Odvolací súd poznamenáva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne v lekárskom posudku zo dňa 29.09.2015 konštatoval, že u navrhovateľa „... prebieha rehabilitácia, chodí na dvoch nemeckých barlách, je stále prítomné obmedzenie funkcie, nakoľko je zatiaľ krátka doba od operácie.... po rehabilitácii je predpoklad zlepšenia funkcie nedávno operovanej končatiny.“ Z uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári predpokladajú, že zdravotný stav navrhovateľa sa po rehabilitácii zlepší, avšak to, či skutočne nastalo toto zlepšenie, nemohli z dôvodu krátkeho času od operácie, cca mesiac po operácii, zhodnotiť. V prípade, že sa nenaplní pozitívna prognóza posudkových lekárov a zdravotný stav navrhovateľa sa aj napriek rehabilitácii zhorší, môže opätovne požiadať odporcu o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia odporcu je pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia odporcu, teda ku dňu 03.11.2015 (§250i O.s.p.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.