ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: F. V., bytom V. E. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/144/2015-53 z 23. augusta 2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/144/2015-53 z 23. augusta 2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom č. k. 19Sd/144/2015-53 z 23. augusta 2016 krajský súd potvrdil rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. apríla 2015 a zo dňa 09. septembra 2015, ktorými odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že navrhovateľ nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľa bol aj v priebehu súdneho konania niekoľkokrát posúdený. Pri posúdení dňa 27. augusta 2015 bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa určený cervikobrachiálny syndróm vľavo, bez radiokulopathie s percentuálnym ohodnotením 25 %, ktoré patrí podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, do kapitoly XV, odd. E, položka 3, písm. b), pričom pre iné zdravotné postihnutia (astmu bronchiale a tetanický syndróm) mu bola navýšená percentuálna miera poklesu o 10% na celkových 35%. Z dôvodu opakovaného predkladania lekárskych správ, bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený aj 18. januára 2016, 22. marca 2016 a 24. mája 2016, pričom posudkový lekár opakovane konštatoval, že doložené nálezy nemajú žiadny vplyv na stanovenú mieru poklesu a ani na zmenu v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, invalidita teda u navrhovateľa nevznikla. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti oinvalidný dôchodok, keďže podľa lekárskych správ a nálezov, ktoré predložil, nebolo preukázané, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu na úroveň invalidity. Keďže rozhodnutie odporkyne má oporu vo vykonanom dokazovaní, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia ako aj príslušným hmotnoprávnym ustanoveniam, potvrdil ho ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 12. augusta 2016, v ktorom uviedol, že žiada o prešetrenie rozsudku krajského súdu a o posúdenie do polovičného invalidného dôchodku.
Dôvody, ktoré navrhovateľ v odvolaní uviedol odporkyňa nepovažovala za opodstatnené a navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. apríla 2016 v spojení s rozhodnutím rovnakého čísla zo dňa 09. septembra 2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok pre nesplnenie medicínskej podmienky.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom poistení).
Pri vydávaní zmenového rozhodnutia zo dňa 09. septembra 2015 odporkyňa vychádzala z posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 27. augusta 2015, v ktorom posudkový lekár vzhľadom na predložené lekárske nálezy a výsledky vyšetrení zmenil dovtedajšie rozhodujúce zdravotné postihnutie - astma bronchiale, pretože sa klinicky výrazne neprejavuje. Poukázal na to, že do popredia sa dostali vertebrogénne ťažkosti, pre ktoré bol navrhovateľ hospitalizovaný a absolvoval rehabilitáciu. Keďže však absentuje radiokulopathia, nejedná sa o závažné poruchy funkcie krčnej chrbtice, mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť určil na dolnej hranici rozpätia vo výške 25 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým je cervikobrachiálny syndróm vľavo patriaci pod kapitolu XV, oddiel E, položku 3, písm. b). Pre zostávajúce zdravotné postihnutia (ľahkú perzistujúcu astmu bronchiale a tetanický syndróm) základnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o ďalších 10 % na celkových 35 %.
Navrhovateľ sa domáhal priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí odporkyňou ako aj po podaní opravného prostriedku,postupovali v súlade so zákonom. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne špecifikoval dôvody, pre ktoré zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie pri posúdení dňa 27. augusta 2015. V posudku zohľadnil všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a vyhodnotil tiež v priebehu súdneho konania doložené odborné lekárske nálezy. Presvedčivo zdôvodnil, že ťažkosti pohybového aparátu (bolesti krčnej chrbtice a ľavého ramena) možno hodnotiť len ako ľahkú poruchu funkcie, zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje zatiaľ len 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď aj novšie doložené nálezy nedokladujú závažné zhoršenie stavu a preto nemajú vplyv na stanovenú mieru poklesu. K ochoreniu astma bronchiale skonštatoval, že je dlhodobo stabilizovaná a nespôsobuje výrazné ťažkosti, akútne ochorenie priedušiek vyžadovalo len krátkodobé preliečenie, pričom vyšetrenie pľúc je prakticky negatívne. Aj napriek tomu, že vyšetrenie zo dňa 03. mája 2016 popisuje stredne ťažkú, dokonca ťažkú bronchiálnu astmu, zistené výsledky takýto stav nedokladujú, keď z vyšetrení vyplýva normálny auskultačný nález na pľúcach a normálna spirometria, pričom odporúčania imunoalergológa je potrebné vnímať ako preventívne. Neurologické vyšetrenie z 27. apríla 2016, poukázalo na nezávažnú poruchu krčnej chrbtice, bez koreňového dráždenia, s miernou poruchou statokinetiky C chrbtice pri negatívnom EMG náleze.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a preto navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), t. j. k 09. septembru 2015, hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania nových dôkazov, ani dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú požiadavku navrhovateľa, ktorý v odvolaní požadoval nové posúdenie jeho zdravotného stavu a nemohol prihliadať na neskoršiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú navrhovateľ predložil v odvolacom konaní. Neskoršie lekárske nálezy môžu mať význam pre prípadné konanie o novej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorú môže navrhovateľ kedykoľvek znovu podať prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Vzhľadom na uvedené dôvody aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebol úspešný.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.