ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: N.. T. T., bytom V. X, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2016, č. k. 2Sd/27/2016-18, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2016, č. k. 2Sd/27/2016-18 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne z 21. decembra 2015 č. 760 409 9371 0, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 01. decembra 2015 a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd vychádzal zo záverov posudku posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pobočky Sprišská Nová Ves aj ústredia z 01. decembra 2015, 21. decembra 2015 a 12. apríla 2016, v ktorých boli vyhodnotené novšie lekárske nálezy, predložené navrhovateľom v priebehu konania o opravnom prostriedku. Posudkoví lekári zhodne konštatovali, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je - vírusové infekcie a bakteriálne choroby, ľahké formy so zníženou výkonnosťou organizmu zaradené do kapitoly I., položka 1b prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 % a pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa nebol zistený od posledného posudzovania posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne zhoršenie. Námietky navrhovateľa ohľadom zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovým lekárom do kapitoly I., položka 1 písm.b/ nepovažoval krajský súd za opodstatnené, keďže vychádzal z diagnostických záverov uvedených v odborných lekárskych nálezoch. Pre úplnosť poznamenal, že obaja posudkoví lekári pri zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia citovali druh zdravotnéhopostihnutia, ako vírusové infekcie a bakteriálne choroby, ľahké formy so zníženou výkonnosťou organizmu, čo zodpovedá položke 1 písm. a/. Túto citáciu rozhodujúceho ochorenia krajský súd považoval za rozhodujúcu, a preto v oboch posudkoch označenie položky 1 písm.b/ považoval za zrejmú nesprávnosť v písaní. Podľa krajského súdu navrhovateľ nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili posudkové závery oboch posudkových lekárov, preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil ako súladný so zákonom.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Poukazuje na nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa neho z predložených súvisiacich zdravotných správ nezodpovedá tvrdeniu posudkového lekára pri určení choroby a rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudkový lekár nebral do úvahy tvrdenia o prejavoch jeho zdravotného stavu, (že má zimnicu, zvýšenú teplotu a musí sa vyhýbať pobytu v chladnejšom prostredí) a tento rozpor pri hodnotení skutkových okolností medzi lekárskymi správami a posudkovými lekármi nebral do úvahy ani krajský súd, čo považuje za nezákonné. Poukazuje tiež na to, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Poprad zo dňa 12. apríla 2016. Žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala námietky navrhovateľa za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01. júla 2016 (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú, okrem iného, závery odborných lekárskych vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia.
Samotný posudok o invalidite na účely § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania.
Podľa predložených posudkov posudkových lekárov aj odvolací súd mal za preukázané, že v prípade navrhovateľa nemožno zatiaľ hovoriť o invalidite nad 40 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - vírusové infekcie a bakteriálne choroby, ľahké formy so zníženou výkonnosťou organizmu zaradené do kapitoly I., položka 1b s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 % považoval posudkový lekár za správne a pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa od posledného posudzovania posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, nezistil zhoršenie.
Navrhovateľom predložené lekárske správy boli všetky podrobne zhodnotené posudkovým lekárom a ich obsah ani podľa názoru odvolacieho súdu zatiaľ nepreukazuje zhoršenie zdravotného stavu. Funkčné vyšetrenia a kontrolné nálezy, ktoré boli podkladom posudzovania v rozhodnom čase, jednotne poukazujú na vírusové infekcie a bakteriálne choroby a ich následky s funkčným obmedzením ľahkého stupňa, so zníženou výkonnosťou organizmu pričom správne krajský súd uviedol, že o stredne ťažké formy s postihnutím funkcie niektorých orgánov, systémov stredne ťažké formy alebo formy chronické, pomaly progredujúce s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu ako je uvedené v odseku pod písmenom b/ uvádzanej prílohy podľa posudkového hľadiska popisovaného posudkovými lekármi nešlo. V tomto smere odvolací súd úvahu krajského súdu, že ide o zrejmú nesprávnosť pri písaní/citácii rozhodujúceho ochorenia v oboch posudkoch s označením pod položkou 1 písm. b/ na miesto písm. a/považuje za považuje za logickú a akceptovateľnú.
Určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bola správne hodnotená v možnom rozmedzí 20 - 30 %.
V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom skúmajú, či si správny orgán pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci a či ich vyhodnotenie je odôvodnené dostatočne, logicky a presvedčivo.
Krajský súd považoval posudky posudkových lekárov za presvedčivé a založené na záveroch odborných lekárskych vyšetrení. Aj podľa názoru odvolacieho súdu závery posudkov sú logické a presvedčivé, bez vnútorných rozporov i bez rozporov s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.
Podľa názoru odvolacieho súdu v odvolacom konaní predložené nálezy nepreukázali nesprávnosť doterajšieho posúdenia ani dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu. Dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu by mohlo prípadne privodiť navrhovateľovi úspech v prípade podania novej žiadosti o invalidný dôchodok.
Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je rozhodujúci skutkový stav, ktorýtu bol v čase jeho vydania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 OSP), aj keď odporkyňa môže i v priebehu preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však nie je, bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia riadne a dostatočne zistila skutočný stav, rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP)
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy konania nepatria zo zákona (§ 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.