9So/24/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M. B., bytom P. X., H., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Motúsom, Advokátska kancelária so sídlom

Hviezdoslavova č. 3, Prievidza, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.

augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. novembra 2010, č. k. 12Sd/192/2009-94, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne  

z 18. novembra 2010, č. k. 12Sd/192/2009-94, z r u š u j e a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 11.

júna 2009, ktorým podľa § 263a ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.)   a podľa § 29 zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č.

100/1988 Zb.) od 29. septembra 2008 priznala invalidný dôchodok v sume 7847 Sk mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zrušenia

rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňa mu do doby

zamestnania nezapočítala správne obdobie roka 2001, za ktoré mu mal byť zohľadnený hrubý

zárobok 112 943,85 Sk na základe rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 12Cv 47/01

a neakceptovala ani platobné rozkazy Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 12Cv 47/01,   9Ro 175/03 a 8Ro 110/03 z titulu náhrady mzdy. Na základe právoplatného rozsudku Okresného

súdu Prievidza č.k. 12C 47/01-47 z 31. januára 2002, ktorým bolo určené, že výpoveď

z pracovného pomeru daná navrhovateľovi je neplatná, pracovný pomer naďalej trvá

a zamestnávateľ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 4. februára

2001 do 30. novembra 2001 vo výške 85 697 Sk brutto a na základe Osobného listu

dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „OLDZ“), ktoré tvorí prílohu preskúmavaného

rozhodnutia odporkyne, mal krajský súd za jednoznačne preukázané, že hrubý zárobok

85 697 Sk bol navrhovateľovi v roku 2001 započítaný a rok 2001 mu bol započítaný aj do

rozhodného obdobia pre zistenie priemerného mesačného zárobku.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol,

že náhrada mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške 85 697 Sk bola

rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C 47/01 priznaná za obdobie od 4.2.2001  

do 30.11.2001 a nie za obdobie od 4.5.2001 do 31.12.2001 ako je nesprávne uvedené  

na OLDZ. Keďže navrhovateľovi bol platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn.

9Ro 175/03 priznaný doplatok náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného

pomeru   za obdobie od 4.2.2001 do 30.11.2001 vo výške 7256,85 Sk, ďalším platobným rozkazom sp. zn. 8Ro 110/03 mu bola priznaná náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia

pracovného pomeru aj za obdobie od 1.12.2001 do 11.2.2002   v sume 23 692 Sk, pričom  

za mesiac december 2001 táto náhrada mzdy predstavovala čiastku 10 401 Sk, a nakoniec mu

platobným rozkazom   sp. zn. 10C 19/2003-3 bola priznaná náhrada mzdy z titulu

nevyčerpanej dovolenky za obdobie od 1.1.2000 do 11.2.2002 v celkovej sume 19 839 Sk,

z ktorej na obdobie roka 2001 pripadá čiastka 9589 Sk, podľa názoru navrhovateľa mu mal

byť hrubý zárobok za rok 2001 započítaný do vymeriavacieho základu v celkovej sume

112 943,85 Sk a nie v sume 85 697 Sk, ktorú zhodnotila odporkyňa. Okrem toho by mu do

vymeriavacieho základu za rok 2003 mal byť podľa jeho názoru započítaný aj jednorazový

príspevok 28 537,50 Sk, vyplácaný zamestnávateľom v prípadoch určených kolektívnou

zmluvou, ktorý mu bol priznaný platobným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom

sp. zn. 1Ro 507/03. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie

a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu potvrdil. Poukázala na to, že   podľa potvrdenia správcu konkurznej podstaty úpadcu Chemika, a.s., teda bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, mal navrhovateľ v období  

od 4.2.2001 do 30.11.2001 vymeriavací základ 85 697 Sk ako náhradu z neplatne skončeného

pracovného pomeru a doklady, ktoré by preukazovali iný vymeriavací základ, správca

konkurznej podstaty k dispozícii nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

a dospel k záveru, že ho je potrebné zrušiť.

V priebehu odvolacieho konania odporkyňa rozhodnutím číslo X. 0 z 24.3.2011 od 4.

apríla 2011 znížila invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 287,40 Eur mesačne.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že k zníženiu invalidného dôchodku došlo v dôsledku

správneho zhodnotenia vylúčených dní v roku 2002 a 2003, ako aj po zhodnotení doby

zamestnania od 4.2.2001 do 3.5.2001 a nového prepočtu priemerného mesačného zárobku.

Týmto rozhodnutím odporkyňa zmenila svoje rozhodnutia z 11. júna 2009 a 23. februára

2011.

Z rozhodnutia odporkyne z 24.3.2011 vyplýva, že odporkyňa ním zmenila (i keď až od

4.4.2011) výšku invalidného dôchodku navrhovateľa, pričom rozhodnutie z 11.6.2009 o jeho

priznaní doteraz nenadobudlo právoplatnosť.

Vydanie ďalšieho rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok, vydané v tom istom

správnom konaní, je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd musel rozsudok krajského súdu

podľa § 221 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo v opačnom prípade by

navrhovateľovi bola odňatá možnosť konania pred súdom prvého stupňa.

V ďalšom konaní krajský súd znovu preskúma rozhodnutie odporkyne z 11.6.2009

v spojení s rozhodnutiami odporkyne z 23.2.2011 a 24.3.2011, pričom sa vysporiada aj

s námietkou   navrhovateľa nielen čo do nároku na zápočet ďalšej náhrady mzdy priznanej

súdom z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru v sume 7256,85 Sk a 10 401 Sk, ale aj

náhrady mzdy z titulu nevyčerpanej dovolenky v sume 9589 Sk do vymeriavacieho základu za

rok 2001 a nakoniec s námietkou navrhovateľa čo do nároku na započítanie jednorazového

príspevku 28 537,50 Sk do vymeriavacieho základu za rok 2003. Nové rozhodnutie vo veci

krajský súd riadne odôvodní, pričom nemôže svoje odôvodnenie nahradiť jednoduchým

odkazom na dôvody preskúmavaných rozhodnutí odporkyne. V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3

O.s.p.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská