9So/237/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: B.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ú.Q. Č.. X, F. D. T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10.08.2016, č. k. 6Sd/4/2015-66, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10.08.2016, č. k. 6Sd/4/2015-66 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 10.08.2016, č. k. 6Sd/4/2015-66, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.08.2014 s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 08.06.2015 miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %. Krajský súd súčasne účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky. Podľa posudkov posudkových lekárov pobočky z 11.08.2014 a ústredia Sociálnej poisťovne z 22.01.2015, 28.01.2016 a 20.05.2016, rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona nepodmieňuje viac ako 40 % mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedených posudkov mal krajský súd preukázané, že predložené lekárske správy nepreukazujú zhoršenie zdravotného stavu v zmysle § 71 zákona, preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že jej zdravotný stav nie je dobrý a stále sa zhoršuje, má i vážnu psychiatrickú diagnózu a podľa jej názoru spĺňa kritériá pre uznanie 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie + 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Nikto ju nechce zamestnať ani v jej odbore ani v inom zaradení. Namietla zaujatosť posudkových lekárov. Žiadala, aby jej zdravotný stav posúdil inýlekár, bez vzťahu so Sociálnou poisťovňou, krajský súd sa však s jej sťažnosťou nevysporiadal. Taktiež poukázala na to, že včas žiadala odročiť posledné pojednávanie krajského súdu s tým, že chce byť prítomná na prejednaní jej veci. Všetkých pojednávaní sa doteraz zúčastnila a chce byť prítomná.

Podľa obsahu odvolania (§ 41 ods. 2 OSP) navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti OSP, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 246c ods. 1 OSP).

V zmysle § 115 ods. 1 OSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že včas žiadala o odročenie pojednávania, nariadeného krajským súdom na deň 10.08.2016. Toto jej tvrdenie skutočne vyplýva z jej podania z 04.08.2016 (č. l. 64), v ktorom ako dôvod na odročenie uviedla predplatený liečebný pobyt v kúpeľoch Hajdúszoboszlo v Maďarsku v termíne od 09.08.2016.

Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 veta prvá OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Krajský súd vec prejednal dňa 10.08.2016, pričom v zápisnici o pojednávaní konštatoval, že v administratívnom spise sa nachádza dostatok dôkazov na rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľky. V písomnom vyhotovení rozsudku len uviedol, že navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila. Odvolací súd však dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania z dôvodu liečebného (rehabilitačného) pobytu je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. Nešlo pritom o žiadosť o odročenie z dôvodu uvedeného v § 119 ods. 3 OSP.

Prejednanie veci v neprítomnosti riadne ospravedlnenej účastníčky konania, ktorá žiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu, je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Podľa § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudkubolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Krajský súd v intenciách vyššie uvedených ustanovení OSP nepostupoval. V odôvodnení rozsudku nevysvetlil, ktoré skutočnosti sám považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec sám právne posúdil. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami navrhovateľky ohľadom zaujatosti posudkových lekárov a nesprávneho hodnotenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ostatných zdravotných postihnutí, neuviedol, či a prečo považoval posudky za objektívne, úplné a presvedčivé, resp. ako sa vysporiadal s požiadavkou navrhovateľky na doplnenie dokazovania posúdením jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť lekárom (znalcom), bez vzťahu k Sociálnej poisťovni.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP.

V ďalšom konaní krajský súd sa vysporiada s námietkou zaujatosti posudkových lekárov, zváži doplnenie dokazovania v zmysle vyššie naznačeného, vec opätovne prejedná na pojednávaní, na ktoré účastníkov znovu predvolá, preskúma rozhodnutia aj z hľadiska námietok navrhovateľky a nové rozhodnutie vo veci odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Súčasne znovu rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporkyne (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a preto zhoršenie zdravotného stavu, ktoré mohlo nastať po nastalo po jeho vydaní môže byť relevantné len v prípadnom konaní o novej žiadosti o invalidný dôchodok, o ktorý možno žiadať aj spätne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.