UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Z. S., bytom K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovecký dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2015, č.k.15Sd/84/2010-158, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. marca 2015, č.k.15Sd/84/2010-158, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 13. júna 2010 (správny dátum vydania rozhodnutia je 23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010 o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku od 12.augusta 2007. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2013, č.k.15Sd/84/2010-118, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2014, sp. zn. 9So/77/2013, po vrátení veci krajský súd konal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a zistil, že rozhodnutiami odporkyne z 13. júla 2010 č. XXX XXX XXXX X bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 4. júla 2007 o zastavení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa a o uložení povinnosti navrhovateľovi vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 216,25 €. Odporkyňa vydala v priebehu konania ďalšie rozhodnutia o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku navrhovateľa od 12. augusta 2008 a o zvýšení vdoveckého dôchodku navrhovateľa od 1. júla 2008, od 1. januára 2009 a od 1. januára 2010. Krajský súd uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.marca 2015 upresnil, že nežiada preskúmať rozhodnutia zo dňa 4. júla 2007, ale žiada preskúmať len rozhodnutia, ktoré odporkyňa vydala v rámci autoremedúry. K návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 22. marca 2011 o znížení vdoveckého dôchodku od 12. júna 2011 na sumu 184,80 € mesačne a ktorý je predmetom konania vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod č.k.15Sd/128/2011 a ktoré je prerušené do skončenia veci vedenej pod č.k. 15Sd/84/2010 uviedol, že nemohol veci spojiť na spoločné konanie, pretože bola pridelená inému zákonnému sudcovi.
Krajský súd dospel k záveru, že odporkyňou vydané rozhodnutia je potrebné potvrdiť pre ich vecnú správnosť a zákonnosť, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ vychoval dve deti a dňa XX. Z. XXXX. dovŕšil vek XX rokov a jeho vdovecký dôchodok bol valorizovaný v súlade s ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a s príslušnými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Namietol, že rozsudok je opätovne neúplný, nepravdivý a poškodzujúci. Za neúplný ho považuje z dôvodu, že vo výroku sú uvedené len rozhodnutia od 13. júna 2010 a krajský súd opomenul, že prvé nezákonné rozhodnutie odporkyne bolo vydané dňa 13.septembra 2006 a následne boli vydané ďalšie rozhodnutia pred 13.06.2010 aj po tomto dátume. Zrušenie rozhodnutí odporkyne zo 4. júla 2007 nepovažuje za autoremedúru, o čom informoval aj krajský súd pričom poukazoval na exekučné konanie začaté na návrh odporkyne, ktoré bolo súdom zastavené. Naďalej trval v celom rozsahu na všetkých svojich písomných podaniach v tejto veci od roku 2006 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a vydal konečné rozhodnutie, v ktorom jednoznačne stanoví zákonný postup odporkyne. Súčasne za poškodenie svojho zdravotného stavu a zbytočné prieťahy žiadal priznať nemajetkovú ujmu v sume 20 000,- € a uplatnil si nárok na náhradu nákladov výdavkov v sume 1 000,- €. Odporkyňa dôvody uvedené v odvolaní navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené, trvala na vecnej správnosti svojich rozhodnutí a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania odporkyne bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.
Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavacom konaní konal a rozhodol o rozhodnutiach odporkyne číslo XXX XXX XXXX z 13. júna 2010 (23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010 s tým, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.marca 2015 uviedol, že nežiada preskúmať rozhodnutia zo dňa 4. júla 2007, ale žiada preskúmať len rozhodnutia, ktoré odporkyňa vydala v rámci autoremedúry.
Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 26. marca 2015 však jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ na otázku súdu, ktoré rozhodnutie odporkyne žiada preskúmať, uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutia odporkyne z 13. septembra 2006, z 30. januára 2007 a 22. marca 2011. Krajský súd sa s týmto jeho vyjadrením žiadnym spôsobom nevyporiadal a neuviedol, z akého dôvodu uvedené rozhodnutia odporkyne nepreskúmal, resp. nemohol preskúmať.
Krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia odporkyne z 13. júna 2010 (správne malo byť 23. júna 2010) o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. júla 2008, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2009, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2010 o zvýšení vdoveckého dôchodku od 1. januára 2010, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2010 o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku.
Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd sa nevysporiadal riadne s otázkou, ktoré rozhodnutia odporkyne sú na základe návrhu (návrhov) na preskúmanie sú vôbec predmetom konania. V napadnutom rozsudku krajský súd uviedol, ktoré rozhodnutia odporkyňa vydala po zrušení rozhodnutí zo dňa 4. júla 2007, uviedol príslušné zákonné ustanovenia, avšak ani vo vzťahu k potvrdeným rozhodnutiam neuviedol, akými úvahami sa pri preskúmavaní jednotlivých rozhodnutí odporkyne riadil a ako vec právne posúdil, ako sa vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ v opravnom prostriedku a následných podaniach; bez ďalšieho poukázal len na výrok rozhodnutí odporkyne a konštatoval, že sú správne - jeho rozhodnutie je z toho dôvodu aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 221 ods. 1 a 2 O.s.p.
V ďalšom konaní sa krajský súd dôsledne vysporiada s otázkou, ktoré rozhodnutia odporkyne sú predmetom konania (odvolací súd poukazuje aj na č.l. 26, 35, 47 a 138 spisu), posúdi včasnosť ich podania, zistí, či sa navrhovateľ vo vzťahu ku konaniu o starobnom dôchodku jeho zomr. manželky nedomáha postupu podľa § 250t O.s.p. (č.l. 26). Vysporiada sa aj s návrhom navrhovateľa na priznanie majetkovej ujmy a úrokov z omeškania (č.l. 162). Po zvážení postupu podľa § 112 O.s.p. o návrhu rozhodne, pričom svoje závery jednotlivo a náležite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.