9So/231/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: C. Ž., bytom Ž. Č.. XX, V., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. júla 2016, č. k. 1Sa/2/2016-23, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. júla 2016, č. k. 1Sa/2/2016-23 p o t v r d z u j e.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 29.07.2016, č. k. 1Sa/2/2016-23, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X z 11.02.2016, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 11.01.2016 s odôvodnením, že nie je invalidný, lebo podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 11.01.2016 miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %. Krajský súd súčasne účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky z 11.01.2016, 21.04.2016 a ústredia Sociálnej poisťovne z 04.07.2016 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby zaradené medzi duševné choroby a poruchy správania - syndróm závislosti na alkohole, keď podľa správ z opakovaných hospitalizácií v psychiatrických zariadeniach sa u navrhovateľa striedajú obdobia abstinencie a recidívy ethylizmu a podľa opakovaného psychologického vyšetrenia u navrhovateľa nie je dokumentovaná porucha intelektu a mnestických funkcií, známky poškodenia organicity, prítomné sú známky emočne nestabilnej osobnosti; pri dodržiavaní abstinencie je navrhovateľ schopný výkonu práce. Posudkoví lekári zhodne určili, že podľa kapitoly V, položka 7, písm. a/ prílohy č. 4 zákona percentuálna miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovúčinnosť je 25 %, preto nie je invalidný podľa § 71 zákona. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u neho neodôvodňuje invaliditu. Rozhodnutie odporkyne preto potvrdil ako súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Uviedol, že je alkoholik, s ťažkou depresiou, berie lieky, dg. F10.3, v lekárskych správach má uvádzané aj diagnózy F10.2, F60.3, F41.2, F33.2, poruchu psychiky - ťažká fáza. K odvolaniu pripojil novšie lekárske správy.

Podľa obsahu odvolania (§ 41 ods. 2 OSP) navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázala na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli posudkovými lekármi dostatočne ozrejmené, sú podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez vnútorných rozporov.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 OSP) uvádza:

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 zákona).

Z citovaného ustanovenia § 71 ods. 2 zákona vyplýva, že na uznanie invalidity v zmysle zákona nepostačuje preukázanie zhoršeného zdravotného stavu; musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý súčasne spôsobuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v miere vyššej ako 40 %.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 11.02.2016 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Na neskoršie lekárske správy o zdravotnom stave v období po tomto dátume preto pri preskúmaní jej rozhodnutia nemožno prihliadnuť; neskoršie zhoršenie zdravotného stavu by mohlo byť významné len v konaní o novej žiadosti o invalidný dôchodok.

Odvolací súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľa komplexne, objektívne a úplne, berúc do úvahy navrhovateľom uvádzané subjektívne ťažkosti, pričom vychádzali z nálezov odborných lekárskych vyšetrení, resp. správ z hospitalizácií navrhovateľa. Svoj záver o 25 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili presvedčivo a logicky, bez vnútorných rozporov a bez rozporov s lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa je ovplyvniteľný abstinenciou, resp. liečbou a zatiaľ nespĺňajú kritériá dlhodobosti v zmysle § 71 ods. 2 zákona. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľ zatiaľ (ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporkyne) nespĺňa podmienky invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 OSP.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.