9So/23/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa A. B., bytom T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29 augusta 8, Bratislava o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2014, č. k. 20Sd/108/2014-37, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2014, č. k. 20Sd/108/2014-37 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 12. novembra 2014, č. k. 20Sd/108/2014-37, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY zo 6. decembra 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch zo dňa 25.11.2013, 11.03.2014 a 23.09.2014 zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy 4 zákona. Tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% - 35%. Na základe doterajšieho priebehu ochorenia a vzhľadom na učňovské vzdelanie a profesiu zámočníka, ktorú vykonával, posudkoví lekári určili mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Aj z posudku vyhotoveného na žiadosť krajského súdu v prítomnosti prísediaceho odborného lekára - neurológa dňa 23. septembra 2014 vyplynul po vyhodnotení novopredložených lekárskych nálezovrovnaký záver. Iné závažné ochorenie, ktoré by podmieňovalo navýšenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo dokumentované. Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že poškodenie zdravia u navrhovateľa neodôvodňuje invaliditu a preto rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní uviedol, že je stále práceneschopný, nemocenské dávky už nepoberá. Nemôže pracovať pre bolesti chrbtice, ktoré má v dôsledku úrazu utrpeného v práci v roku 2012, lekár mu neodporúča prácu ani na skrátený pracovný úväzok. Žiadal o preplatenie 325 bodov.

K odvolaniu navrhovateľ pripojil správu z ortopedického vyšetrenia dňa 04.11.2014 (mierne zlepšenie, kontrola o polroka) potvrdenie o trvaní PN od 04.12.2013, kópiu lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia z 29.10.2014, kópiu lekárskeho nálezu všeobecného lekára z 28.10.2014 na účely žiadosti o dávku z 28.10.2014.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozpätí 20 - 35%, pričom podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg - diagnostikou chrbtice.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili, zdravotné ťažkosti navrhovateľa a objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení a konštatovali, že navrhovateľ je v liečbe neurológa, ortopéda a algeziológa. Kontrolné vyšetrenia CT a magnetickou rezonanciou nepreukázali zmeny oproti predchádzajúcim vyšetreniam. V objektívnom náleze algeziológ hodnotil chronický vertebrogénny algický syndróm hrudnej aj driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia. V objektívnom neurologickom náleze je popísaná mierna funkčná porucha statodynamiky chrbtice s pretrvávajúcou algickou symptomatológiou, avšak bez sprievodných neurologických príznakov v zmysle radikulopatie, prípadne myelopatie. V popredí klinického obrazu je skôr insuficientné prežívanie ťažkostí so sklonom k somatizácii. Uvedený záver potvrdil aj prísediaci odborný lekár - neurológ pri vyšetrení a posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 23. septembra 2014.

Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľa nejde o trvalé ťažké postihnutie funkcie chrbtice, ťažkú poruchu statiky a dynamiky, ani výraznú poruchu svalového korzetu, ktoré by odôvodňovali zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod písm. c) bodu 3, odd. E v kapitole XV. prílohy č. 4 zákona. Iné zdravotné ťažkosti navrhovateľ neuviedol.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia navrhovateľa a ním predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje 35% mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, pričom však nepredložil žiadne tomu nasvedčujúce lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odvolací súd túto jeho námietku nepovažoval za dôvodnú.

Odvolací súd poukazuje na to, že nároky navrhovateľa voči Sociálnej poisťovni, resp. voči zamestnávateľovi, ktoré uplatňuje z titulu tvrdeného pracovného úrazu, neboli na krajskom súde predmetom konania č. 20Sd/108/2014, o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne o invalidnom dôchodku, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal (a ani nemohol zaoberať).

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddielu E, bodu 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona a navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.